Émilie du Châtelet
From Wikipedia, the free encyclopedia
Gabrielle Émilie Le Tonnelier de Breteuil, markíza du Châtelet (* 17. december 1706, Paríž, Francúzsko – † 10. september 1749, Lunéville) bola francúzska matematička, fyzička, filozofka a osvietenkyňa.
Émilie du Châtelet | |
francúzska matematička, fyzička, filozofka a osvietenkyňa | |
Narodenie | 17. december 1706 Paríž, Francúzsko |
---|---|
Úmrtie | 10. september 1749 (42 rokov) Lunéville, Francúzsko |
Rodičia | Louis Nicolas le Tonnelier de Breteuil, Gabrielle Anne de Froullay |
Manžel | markíz Florent-Claude du Chastellet-Lomont (1725 -) |
Partner | Jean François de Saint-Lambert |
Deti | 4 |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Émilie du Châtelet |
Najvýznamnejšie sú jej práce fyzikálne (Institutions de physique), jej poňatie kinetickej energie podľa niektorých komentátorov anticipuje relativistické poňatie Einsteinove.[1] V práci Dissertation sur la nature et la propagation du feu predpovedala infračervené žiarenie.
Do francúzštiny preložila Newtonov spis Principia Mathematica i Bájku o včelách Bernarda Mandevilla v predslove ktorej podporavala vzdelávanie žien.
Napísala tiež filozofický spis Discours sur le bonheur, ktorý sa tiež zameriaval na ženskú otázku. Vo svojich prácach oponovala Johnovi Locke. Venovala sa tiež výkladu Biblie (Examen de la Genèse, Examen des Livres du Nouveau Testament).
Bola tiež známa ako milenka filozofa Voltaira.[2] Ten žil nejaký čas na jej vidieckom sídle v Cirey-sur-Blaise v jej priazni (za súhlasu tolerantného manžela markíza Florent-Claude du Chastellet-Lomonta).[3] S Voltaireom aj spoločne vedecky pracovali. Voltaire o nej v liste Fridrichovi II. Veľkému napísal, že je "veľkým mužom, ktorý má jedinú vadu - že je ženou". Mala však aj iných milencov, s tým posledným, básnikom Jeanom Françoisom de Saint-Lambertom, otehotnela a niekoľko dní po pôrode zomrela, pravdepodobne na horúčku šestonedieľok.
Fínska skladateľka Kaija Saariaho o nej napísala operu Émilie.[4]