Šaštín-Stráže
mesto na Slovensku From Wikipedia, the free encyclopedia
Šaštín-Stráže (maď. Sasvár-Morvaőr, nem. Schoßberg-Strascha, tur. Şaşvar) je mesto ležiace v okrese Senica v Trnavskom kraji. Patrí medzi najstaršie obce na Záhorí a malo vždy významné postavenie v hospodárskom, ale aj v cirkevnom živote Slovenska. V roku 1960 vznikla obec Šaštínske Stráže spojením dvoch obcí Šaštín a Stráže nad Myjavou. V roku 2001, 1. septembra bol Šaštín-Stráže vyhlásený za mesto.
| Šaštín-Stráže | ||
| mesto | ||
 Bazilika Sedembolestnej Panny Márie | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj | |
| Okres | Senica | |
| Región | Záhorie | |
| Vodný tok | Myjava | |
| Nadmorská výška | 170 m n. m. | |
| Súradnice | 48°38′06″S 17°08′24″V | |
| Rozloha | 41,95 km² (4 195 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 4 883 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 116,4 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1294 | |
| Primátor | Radovan Prstek[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 908 41 | |
| ŠÚJ | 504891 | |
| EČV (do r. 2022) | SE | |
| Tel. predvoľba | +421-34 | |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Alej 549 908 41 Šaštín-Stráže | |
| E-mailová adresa | poslať email | |
| Telefón | 034/698 74 11 | |
| Fax | 034/659 28 72 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mesta | ||
| Wikimedia Commons: Šaštín-Stráže | ||
| Webová stránka: mestosastinstraze.sk/ | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Mesto leží v centrálnej časti Záhorskej nížiny, na strednom toku rieky Myjava. Nachádza sa 18 km západne od Senice, 33 km severne od Malaciek a 20 km južne od Holíča. Cez Stráže prechádza cesta II/500, ktorú tu križuje II/590, v Šaštíne sa nachádza Železničná stanica Šaštín-Stráže, ktorá leží na trati Kúty – Trnava.
Viac ako polovicu územia Šaštína-Stráží zaberá nížina, z ktorej v Strážach vystupuje pahorkatina. Obidve geomorfologické jednotky patria k alpsko-himalájskej horskej sústave. Nížina s Myjavskou nivou je súčasťou najsevernejšej severozápadnej časti Záhorskej nížiny. Oblasť Záhorskej nížiny patrí do provincie Viedenskej kotliny Západopanónskej panvy. Pahorkatina je juhozápadnou časťou Chvojnickej pahorkatiny, ktorá je podoblasťou Záhorskej nížiny.
Najvyššia nadmorská výška je v Strážach 256 m n. m. (Vinohrádky), najnižšia v Myjavskej nive, 165 – 170 m n. m. V Šaštíne smerom na juh nadmorské výšky kolíšu od 183 m n. m. do 205 m n. m. Rozloha šaštínsko-strážskeho územia je 4 195,05 ha, z nej Šaštín tvorí 2 499,62 ha a Stráže 1 695,43 ha.
Vodné toky
Mestom preteká rieka Myjava v dĺžke cca 6 km, ktorej pôvodné koryto rozdeľuje mestské časti Šaštín a Stráže nad Myjavou, do Myjavy sa vlieva potok Lakšár pretekajúci mestskou časťou Šaštín. V 70. rokoch bol tok rieky Myjava regulovaný do terajšej podoby.
Vodné plochy
Na juhozápadnom okraji Šaštína sa nachádza 5 jazier po ťažbe piesku v Rekreačnom stredisku Gazárka – pozri sekciu Externé odkazy.
Južne od baziliky sa nachádzajú 2 rybníky, ktoré slúžili na chov rýb.
História Šaštína siaha do 13. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1218, kde sa Šaštín uvádza v súvislosti s darovaním lebényenského kláštora Imrichom II. györovskému rodu. Šaštín bol v stredoveku samostatným panstvom, okrem Bakičovcov a Czoborovcov sa na jeho správe podieľali aj Révaiovci. V 18. storočí panstvo kúpil manžel cisárovnej Márie Terézie František Lotrinský.
Obec Šaštín-Stráže vznikla spojením obcí Šaštín a Stráže nad Myjavou v roku 1960, pôvodne pod názvom Šaštínske Stráže. Neskôr bol názov skrátený použitím spojovníka.
Za mesto bol Šaštín-Stráže vyhlásený 1. septembra 2001.
Oslavy 800. výročia prvej písomnej zmienky sa uskutočnili 1. a 2. septembra 2018. Významnou udalosťou v rámci osláv bolo privítanie zástupcov partnerského mesta Bełżyce z Poľska a podpísanie Dohody o spolupráci s ukrajinským mestom Brody. Ďalšou významnou udalosťou pri príležitosti 800. výročia Šaštína-Stráží bolo vydanie knihy Šaštín-Stráže, ktorej autorom je kronikár Štefan Ovečka. Uvedená do života bola pieskom zo Šaštína a pôdou zo Stráží.[4]
Pamiatky
- Rímskokatolícka bazilika Sedembolestnej Panny Márie s pavlínskym kláštorom, jednoloďová neskorobaroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanými vežami z rokov 1736-1762. Staviteľom baziliky bol Matej Vépi. Úpravami prešla v 80. rokoch 18. storočia a v rokoch 1864 a 1987.[5] V roku 1964 bola vyhlásená za baziliku minor. V interiéri sa nachádza hodnotná baroková výmaľba od Jeana Josepha Chamanta a Lukáša Krakera. Dnes je kláštor a bazilika po 231 rokoch opäť v správe pavlínov, keď 1. 3. 2017 po prerušovanej 93 ročnej správe opúšťa baziliku saleziánska rehoľa.[6] Počas pútí, najmä, na Slávnosť zoslania Ducha Svätého (Turíce) a Slávnosť Panny Márie Sedembolestnej (15. septembra), mesto a baziliku navštívi niekoľko desiatok tisíc pútnikov. Pútnici však prichádzajú počas celého roka, a to nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia, najmä susedných krajín. Bazilika je úzko spätá so sochou Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564, ktorej uctievanie povolil v roku 1732 arcibiskup Imrich Esterházi. Ide o neskorogotickú podunajskú prácu neznámeho autora. Je umiestnená na neskorobarokovom oltári a stala sa základom pre tzv. šaštínsky typ piet. Fasáda baziliky je horizontálne členená kordónovými rímsami s výrazným zuborezom, vertikálne pilastrami a polostĺpmi. Priečelie vystupuje vo forme rizalitu lemovaného polstĺpmi a nikami so sochami svätcov. Ukončené je štítom s prelamovanou rímsou s tympanónom. Okná majú profilované šambrány a suprafenestry s trojuholníkovými a segmentovými štítmi s tympanónmi. Veže lemované pilastrami sú ukončené korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovými helmicami s laternami. Západne od kostola je umiestnený pavlínsky kláštor, štvorkrídlová trojpodlažná stavba s vnútorným nádvorím z rokov 1736-1762. Priečeliu kláštora dominuje trojosový rizalit lemovaný pilastrami, ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasáda je horizontálne členená kordónovými rímsami. Okná sú dekorované šambránami a trojuholníkovými a segmentovými frontónmi. V parteri sú dochované barokové kované mreže.
Bazilika Sedembolestnej z roku 1924
Bazilika Sedembolestnej Panny Márie
Interiér baziliky
Výmaľba klenby
Pavlínsky kláštor
.png)
- Rímskokatolícky kostol sv. Alžbety Uhorskej v časti Stráže nad Myjavou, jednoloďová pôvodne románska stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou asi z prvej polovice 13. storočia. Pôvodné patrocínium kostola bolo sv. Márie Magdalény. Patrí do skupiny tehlových románskych stavieb. Kostol si do 17. storočia zachoval románsku podobu, bol doplnený iba o oporné piliere. Výraznou barokovou úpravou prešiel v období 1632-1713, keď bola vybudovaná veža, sakristia a presbytérium bolo nanovo zaklenuté. Ďalšia úprava sa uskutočnila v roku 1756, keď došlo k vybudovaniu nového organového chóru, vznikla klenba lode a boli vybudované dve nové okná v lodi. Po zrušení rádu Pavlínov Jozefom II. v roku 1786 sa farským kostolom stala Bazilika Sedembolestnej Panny Márie a zo starého kostola sa stala sýpka. Tento stav trval až do roku 1823, kedy bola kostolu navrátená pôvodná funkcia. Postupná pamiatková obnova kostola prebieha od roku 2009. Z románskeho obdobia sa dochovala hrubá stavba kostola. V interiéri sa nachádza románsky ústupkový víťazný oblúk. Južná stena lode obsahuje románsky ústupkový portál, dve štrbinové okná a zvyšky slepých arkád.[7] Veža kostola je členená lizénovým rámom a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.
Kostol sv. Alžbety Uhorskej
Románske arkády a portál
- Rímskokatolícky kostol sv. Jána Bosca v časti Šaštín, jednoloďová pôvodne stredoveká stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou pravdepodobne z 13. storočia. V roku 1685 prešiel zásadnou barokovou prestavbou, ktorá mu dala súčasnú podobu. Ďalšou úpravou prešiel v roku 1739.[8] Podobne ako kostol sv. Alžbety Uhorskej slúžil po zrušení pavlínov ako sklad. V interiéri sa nachádza oltár sv. Jána Bosca z prelomu 19. a 20. storočia. Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými lizénovými rámami. Veža je členená lizénovými rámami a kordónovými rímsami. V najvyššej časti má výrazné nárožné skosenia. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
Kostol sv. Jána Bosca
Detail veže
- Synagóga, klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1852. Synagóga bola v povojnovom období necitlivo prestavaná na skladisko. Ženská galéria na iónskych stĺpoch bola odstránená. Dochoval sa výklenok Aron ha-kodeš a zvyšky dreveného kazetového stropu. Fasáde synagógy dominuje stredný rizalit s výrazkou korunnou rímsou a trojuholníkovým štítom.[9] V rizalite je štukový terčík s pôvodným dedikačným nápisom. Rizalit je lemovaný párom kruhových okien s profilovanými šambránami. Synagóga roky chátra a je v dezolátnom stave.
- Kartúnka, dvojpodlažná pôvodne renesančno-baroková stavba na pôdoryse písmena L z prvej polovice 17. storočia. Kaštieľ bol v roku 1736 transformovaný na manufaktúru, ktorú tu založil František Lotrinský. Išlo o najväčší textilný manufaktúrny podnik na Slovensku – kartúnku. Textília sa vyrábala z bavlny a polokartúnu, t.j. textílie napoly z bavlny a napoly z ľanu. Manufaktúra zamestnávala okolo 1000 ľudí priamo v Šaštíne a skoro 20000 domáckych pradiarov a česáčov v rôznych obciach Rakúska a Uhorska. Kartúnka zanikla pravdepodobne v rokoch 1848–1849.[10] V 60. rokoch 19. storočia bol objekt adaptovaný na cukrovar. Aj keď hlavná budova textilnej kartúnky je mladším objektom, býva niekedy zamieňaný so starým zámkom (predtým hradom), ktorý bol v 20.storočí na tento účel takisto využívaný (závod Trikota, neskôr Slotas).
- Šaštínsky hrad (neskôr zámok) - Dobu vzniku nížinného vodného hradu Sasvár - Šaštín sa nedá určiť úplne presne. V rokoch 1218-1248 je doložený archidiakonát v Sasvár (archidaconatus Sasswar), podľa čoho sa logicky predpokladá už existencia hradu. Celkom určite sa jednalo v tej dobe o najdôležitejší strážny hrad celého Záhoria. Súčasná trojkrídlová dispozícia budovy a tiež časť dochovaného pravouhlého opevnenia s nárožnými bastiónmi nasvedčuje tomu, že súčasný zámok pochádza až z prvej polovice 17. storočia. Fortifikácia so svojou koncepciou a prevedením z tehál sa blíži opevneniu Holíčskeho zámku, spolu s ktorým tvorili dve správne sídla Holíčsko-Šaštínskeho panstva. Zámok bol nakrátko vyhlásený kultúrnou pamiatkou, proti čomu sa však okamžite odvolal súkromný majiteľ.[11] Nachádza sa na pravom brehu rieky Myjava [12][13][14]
- Lovecký zámoček Belveder bol situovaný v prostredí viníc v mestskej časti Stráže. Opatrovateľ viníc tu mal aj vlastný dom, ktorému sa hovorilo "Kellermajster". Ani spomínaný objekt sa nezachoval, nakoľko bol v roku 1921 zbúraný. O kaštieli sa hovorilo, že mal podzemné spojenie so Šaštínskym zámkom. Avšak vchod do podzemia nebol nájdený. Pivnice, ktoré boli zachované ešte v roku 1918, boli taktiež zbúrané. Pripomienkou kaštieľa zostala iba 60 metrov hlboká studňa.[15]
- Trojičný stĺp, klasicistická socha z roku 1820.[16] Nachádza sa v areáli Pavlínskeho kláštora. Na podstavci stĺpa je dedikačný nápis s chronostikonom.
Trojičný stĺp
Dedikačný nápis na stĺpe
- Kalvária, Šaštín. Kalvária sa nachádza na ulici Jána Hollého pri cintoríne v Šastíne. Pochádza z roku 1798[18][19], keď ju dal vybudovať miestny obyvateľ Sebastian Bürger.
- Kalvária, Stráže nad Myjavou. Kalvária sa nachádza na cintoríne, blízko kostola sv. Alžbety Uhorskej. Bola vybudovaná v roku 1933. Dali ju vybudovať manželia František a Anna Ralbovský s deťmi.[20][21]
Vrt Šaštín-12
V katastri mesta bol v rokoch 1975 - 1979 odvŕtaný najhlbší vrt na Slovensku. Jedná sa o vrt Šaštín-12, ktorý dosiahol celkovú hĺbku 6505 m.[22][23]
V meste sídli výrobca pórobetónu a tepelno-izolačného stavebného materiálu a výrobca čistiacich prostriedkov.
- V meste sa v súčasnosti nachádzajú 3 základné školy.
- Základná škola 1.-9. ročník, Štúrova ul.
- Základná škola 1.-4. ročník, Hviezdoslavova ul.
- Špeciálna základná škola, Štúrova ul.
- Základná umelecká škola Jany Kocianovej sa nachádza v Šaštíne na Námestí slobody. Poskytuje výučbu hry na všetkých bežne rozšírených hudobných nástrojoch.
- V meste pôsobilo aj Gymnázium Jána Bosca, ktoré 31. 8. 2016 ukončilo po 25 rokoch svoju činnosť. [24]
V meste pôsobia futbalové kluby TJ Slovan Šaštín-Stráže (hrá na štadióne v časti Šaštín) a TJ Spartak Šaštín-Stráže (hrá na štadióne v časti Stráže), medzi ktorými panuje dlhoročná rivalita. Ďalej pôsobí v meste tenisový, stolnotenisový a hokejbalový klub.
Medzi mestami Šaštín-Stráže a mestom Senica sa behá Záhorácky maratón a polmaratón s dlhoročnou tradíciou.
V rekreačnej oblasti Gazárka sa každoročne konajú bežecké preteky Beh šaštínskymi bormi a triatlonový pretek Triatlon Gazárka.[25]
18. júna 2021 bola v meste slávnostne odovzdaná do užívania občanom cyklotrasa "Od Šaštínskej baziliky k Nechorám", ktorá je vybudovaná priamo od Baziliky Sedembolestnej Panny Márie. Na tomto projekte sa podielal Šaštín spoločne so slovenskou obcou Prietržka a českou obcou Prušánky. Cieľom projektu je rozvoj cykloturistiky prostredníctvom výstavby a rekonštrukcie cyklotrás spadajúcich do prihraničnej oblasti regiónu Horného Záhoria a Podluží.[26]
Novým pripravovaným projektom je dobudovanie cyklotrasy až po letisko v meste Senica s dlhodobým plánom prepojenia na Moravskú cyklomagistrálu, ktorou sa bude možné dostať na Baťov kanál alebo Devín. Súčasťou tejto cyklotrasy budú dve lávky ponad rieku Myjava spolu s odbočkou do obce Dojč a taktiež odpočívadlo umiestnené v blízkosti Baziliky.[27]
Rodáci
- Karol Nečesálek (* 1865 - † 1936), rímskokatolícky kňaz, generálny vikár, ľudovýchovný pracovník, publicista, botanik a ovocinár[28]
- Ján Dopjera (* 1893 - † 1988), vynálezca a podnikateľ
- Pavel Beckovský (* 1922 - † 1995), letec
- Helena Slavíková-Rabarová (* 1943), dramaturgička
- Jana Kocianová (* 1946 - † 2018), speváčka, čestná občianka mesta
- Štefan Ovečka (* 1948 - † 2021), kronikár, čestný občan mesta
Pôsobili tu
- Tichomír Milkin (* 1864 – † 1920) – básnik, literárny kritik
- František Sersen (* 1894 – † 1982) – rímskokatolícky kňaz, salezián, zrekonštruoval šaštínsku baziliku a kostol sv. Jána Bosca, spoluzakladateľ súkromného slovenského gymnázia v Taliansku, vysokoškolský pedagóg[29]
- Gorazd Zvonický (* 1913 – † 1995) – rímskokatolícky kňaz, salezián, básnik katolíckej moderny, pedagóg, prekladateľ, editor edície Lýra
- Andrej Pauliny (* 1925 – † 2005) – rímskokatolícky kňaz, salezián, grafik, redaktor, riaditeľ súkromného saleziánskeho Slovenského gymnázia v Ríme, spisovateľ a prekladateľ
- Dušan Dušek (* 1946) – spisovateľ, čestný občan mesta
Bełżyce, Poľsko
Brody, Ukrajina
Moravské Budějovice, Česko
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
