Švajčiarsko
štát v strednej Európe / From Wikipedia, the free encyclopedia
Švajčiarsko, oficiálne Švajčiarska konfederácia, je vnútrozemská krajina v západnej a strednej Európe.[1] Na juhu hraničí s Talianskom, na západe s Francúzskom, na severe s Nemeckom a na východe s Rakúskom a Lichtenštajnskom. Švajčiarsko je geograficky rozdelené medzi Švajčiarsku plošinu, Alpy a Juru; Alpy zaberajú väčšiu časť územia, zatiaľ čo väčšina z 9 miliónov obyvateľov krajiny je sústredená na plošine, kde sa nachádzajú najväčšie mestá a hospodárske centrá vrátane Zürichu, Ženevy a Bazileja.[2]
Švajčiarska konfederácia | |||||
| |||||
Národné motto: Unus pro omnibus, omnes pro uno (Jeden za všetkých, všetci za jedného) | |||||
Štátna hymna: Schweizerpsalm | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Schweizerische Eidgenossenschaft (nem.), Confédération suisse (fr.), Confederazione Svizzera (tal.), Confederaziun svizra (rom.), Confoederatio Helvetica (lat.) | ||||
• krátky | Schweiz, Suisse, Svizzera, Svizra | ||||
Hlavné mesto | žiadne (de iure) Bern (de facto) 46°57′ s.š. 7°27′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Zürich | ||||
Úradné jazyky | nemčina, francúzština, taliančina , rétorománčina
| ||||
Štátne zriadenie prezident viceprezident |
federácia Viola Amherd Karin Keller-Sutter | ||||
Vznik | 1. august 1291 | ||||
Susedia | Francúzsko, Nemecko, Lichtenštajnsko, Rakúsko, Taliansko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
41 285 km² (132.) 1 734 km² (4,2 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2018) • sčítanie (2023) • hustota (2018) |
8 508 898 (100.) 8 902 308 207/km² (68.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2018 709 mld. $ (19.) 64 988 $ (9.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2017) | 0,944 (2.) – vysoký | ||||
Mena | švajčiarsky frank (CHF) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
CET/SEČ (UTC+1) CEST/LSEČ + 1 (UTC+2) | ||||
Medzinárodný kód | CH | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | CH | ||||
Internetová doména | .ch | ||||
Smerové telefónne číslo | +41 |
Švajčiarsko pochádza zo Starej švajčiarskej konfederácie, ktorá vznikla v neskorom stredoveku po sérii vojenských úspechov proti Rakúsku a Burgundsku; za zakladajúci dokument krajiny sa považuje Spolková listina z roku 1291. Nezávislosť Švajčiarska od Svätej ríše rímskej bola formálne uznaná Vestfálskym mierom v roku 1648. Švajčiarsko od 16. storočia zachováva politiku ozbrojenej neutrality a od roku 1815 neviedlo medzinárodnú vojnu. Do Organizácie Spojených národov vstúpilo až v roku 2002, ale vedie aktívnu zahraničnú politiku, ktorá zahŕňa častú účasť na budovaní mieru.[3]
Švajčiarsko je rodiskom Červeného kríža a sídli tu väčšina významných medzinárodných inštitúcií vrátane WTO, WHO, ILO, FIFA a OSN. Je zakladajúcim členom Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ale nie je súčasťou Európskej únie (EÚ), Európskeho hospodárskeho priestoru ani eurozóny; zúčastňuje sa však na jednotnom európskom trhu a schengenskom priestore. Švajčiarsko je federatívna republika zložená z 26 kantónov, pričom federálne orgány sídlia v Berne.[pozn 1]
Švajčiarsko je jednou z najrozvinutejších krajín sveta s najvyšším nominálnym bohatstvom na dospelú osobu[4] a ôsmym najvyšším hrubým domácim produktom (HDP) na obyvateľa.[5][6] Od roku 2021 je na prvom mieste v indexe ľudského rozvoja a dosahuje vysoké výsledky aj vo viacerých medzinárodných ukazovateľoch vrátane hospodárskej konkurencieschopnosti a demokratickej správy vecí verejných. Mestá ako Zürich, Ženeva a Bazilej patria k najvyšším z hľadiska kvality života,[7][8] hoci s jednými z najvyšších životných nákladov.[9]
Má štyri hlavné jazykové a kultúrne oblasti: nemecký, francúzsky, taliansky a romanšsky. Hoci väčšina Švajčiarov hovorí nemecky, národná identita je pomerne súdržná, pretože má korene v spoločnom historickom pozadí, spoločných hodnotách, ako je federalizmus a priama demokracia,[10] a alpskej symbolike.[11] Švajčiarska identita presahuje hranice jazyka, etnickej príslušnosti a náboženstva, čo vedie k tomu, že Švajčiarsko sa označuje skôr ako Willensnation ("národ vôle") než ako národný štát.[12] Vzhľadom na jazykovú rozmanitosť je Švajčiarsko známe pod viacerými rodnými menami: Schweiz (nemčina); Suisse (francúzština); Svizzera (taliančina); a Svizra (rétoromančina). Na minciach a známkach sa namiesto hovorených jazykov používa latinský názov Confoederatio Helvetica - často skracovaný na "Helvetia".