Byzantská ríša
From Wikipedia, the free encyclopedia
Byzantská ríša (iné názvy: Byzancia, Byzant, Byzantsko, pre rané obdobie: Východorímska ríša alebo Východorímske cisárstvo; obyvateľ Byz. ríše sa volá Byzantínec), je umelý názov pre východnú, grécko-orientálnu časť Rímskej ríše a pre nadväzujúci stredoveký štát. Táto ríša existovala medzi 3. stor./4. stor. po Kr. (tradične sa uvádza rok 395) a rokom 1453.
Byzantská ríša Basileia ton Rhomaion Imperium Romanorum
| |||||||
Geografia
| |||||||
Carihrad (Konštantínopol) | |||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Národnostné zloženie |
|||||||
Štátny útvar | |||||||
solidus, hyperpyron | |||||||
Vznik |
Rozdelenie Rímskej ríše na Západorímsku a Východorímsku ríšu | ||||||
Zánik |
|||||||
|
Sama seba chápala ako neprerušeného pokračovateľa Rímskej ríše a aj sa tak oficiálne nazývala. Oficiálny grécky názov štátu bol Ρωμαική Αυτοκρατορία (Romaiké Autokratoria, teda Rímska ríša), alebo Αυτοκρατορία των Ρωμαϊων (Autokratoria ton Romaion, Ríša Rimanov). Hlavným mestom bol Konštantínopol (po slovensky tiež Carihrad, dnes Istanbul), ležiaci na hranici medzi Európou a Áziou.
Ríša sa pôvodne rozkladala vo východnom Stredomorí (najmä v dnešnom Grécku a Turecku), epicentrom ríše bola Malá Ázia neskôr sa jej územie postupne redukovalo smerom k Carihradu (Konštantínopol).