Glykokonjugát
From Wikipedia, the free encyclopedia
Glykokonjugáty sú všeobecne biomolekuly, ktoré vznikajú glykozyláciou, čiže pripojením sacharidového zvyšku kovalentnou väzbou na inú molekulu, najčastejšie na bielkovinu, peptid alebo lipid. Ide o biologicky dôležité molekuly podieľajúce sa na mnohých bunkových procesoch, akými sú medzibunková komunikácia, značenie bielkovín a určovanie ich lokalizácie v bunke, či deštrukcia bielkovín. Na povrchu skoro každej eukaryotickej bunky sa nachádzajú špecifické oligosacharidové reťazce napojené na cytoplazmatickú membránu, ktoré majú informačnú, rozpoznávaciu a kontaktnú funkciu. Hrajú dôležitú rolu v procesoch ako hojenie rán, imunitná odpoveď a migrácia buniek.
K najpočetnejším skupinám glykokonjugátov patria proteoglykány, glykoproteíny a glykolipidy. Proteoglykány aj glykoproteíny sú tvorené bielkovinovou a sacharidovou zložkou. Zatiaľ čo v proteoglykánoch hmotnostne prevažuje sacharidová zložka, v glykoproteínach prevažuje zložka bielkovinová. Glykolipidy sú konjugáty sacharidu s membránovými zložkami buniek. Mnoho molekúl obsahuje sacharidovú podjednotku, no medzi glykokonjugáty nie sú zaraďované. Ide napr. o DNA, RNA, ATP, cAMP, NADH, NADPH, acetylkoenzým A a mnohé ďalšie [1].