štát v juhozápadnej Ázii From Wikipedia, the free encyclopedia
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Irak, dlhý tvar Iracká republika, je štát v juhozápadnej Ázii.
| Iracká republika | |||||
| |||||
| Národné motto: Allahu Akbar; Aláh je najväčší | |||||
| Štátna hymna: موطني, Mawtinî (nová), Ardh Alforatain (stará) | |||||
.svg) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | الجمهورية العراقية al-Džumhúríja al-Irakíja | ||||
| • krátky | Irak | ||||
| Hlavné mesto | Bagdad 33°20′ s.š. 44°23′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Bagdad | ||||
| Úradné jazyky | arabčina, kurdčina, turkménčina
| ||||
| Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
parlamentná republika Barham Sálih Mustafá Kázimí | ||||
| Vznik | 1.októbra 1919 nezávislosť od Osmanskéj ríše 3.októbra 1932 nezávislosť od Veľkej Británie | ||||
| Susedia | Sýria, Turecko, Irán, Kuvajt, Saudská Arábia, Jordánsko | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
437 072 km² (58.) km² (1,1 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2017) • hustota (2017) |
37 202 572 (36.) 82,7/km² (125.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2019 233 miliárd $ (47.) 6 263 $ (71.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2017) | 0,685 (120.) – stredný | ||||
| Mena | iracký dinár (IQD) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+3) (UTC+3) | ||||
| Medzinárodný kód | IQ | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | IRQ | ||||
| Internetová doména | .iq | ||||
| Smerové telefónne číslo | +964 | ||||
Irak sa nachádza v juhozápadnej Ázii pri Perzskom zálive. Jeho poloha je vymedzená 29°05´ až 37°23´ severnej zemepisnej šírky a 38°45´ až 48°41´ východnej zemepisnej dĺžky. S rozlohou 432 162 km² je po Saudskej Arábii (2 149 690 km²) a Jemene (527 970 km²) tretím najväčším arabským štátom Ázie. K územiu Iraku patrí i 4 910 km² Perzského zálivu. Hraničná línia Iraku je dlhá 3 650 km; krajina susedí so šiestimi krajinami: na severozápade so Sýriou (605 km), na severe s Tureckom (352 km), na východe s Iránom (1 458 km), na juhovýchode s Kuvajtom (240 km), na juhu a juhozápade so Saudskou Arábiou (814 km) a na západe s Jordánskom (181 km). Časť hranice so Saudskou Arábiou tvorí neutrálna zóna. Táto oblasť s rozlohou 7 044 km² je pod správou oboch krajín. Vznikla na uľahčenie pohybu kočovných beduínov pri hľadaní nových pastvín.
Väčšinu obyvateľstva tvoria Arabi (75 %), z ktorých väčšia časť, najmä južne od Bagdadu vyznáva šiitizmus (58 % obyvateľstva Iraku). Sunnitský islam vyznávajú Arabi v západnej časti krajiny (z provincie Saladin okolo mesta Tikrít pochádzal Saddám Husajn, v provincii Anbár zasa začal vznikať Islamský štát (militantná organizácia)). Kurdi, žijúci v severnej časti pohraničia s Iránom tvoria takmer pätinu obyvateľstva Iraku a spravujú autonómne územie s hlavným mestom v Erbíle. Väčšina Kurdov sú sunnitskí moslimovia, aj keď mnohí vyznávajú šíitsku formu islamu alebo iné gnostické prúdy (najznámejší sú Jezídi v okolí Sindžáru, ale existujú aj ďalšie skupiny ako Jarsani a Šabaci).
Spomedzi ďalších menších sú významní Turkméni, ktorí žijú v blízkosti miest Kirkúk a Mosul, Asýrčania v provincii Ninive a okolí a Mandejci (v južnom Iraku).
Okrem nich žijú v Iraku menšie komunity Arménov, Čerkesov a Iráncov.
Z náboženského hľadiska absolútna väčšina obyvateľstva sú Moslimovia.
Šíitsky smer vyznávalo v roku 2014 61,5 % obyvateľstva, najmä Arabov a čiastočne Kurdov a väčšia časť Turkménov. Tretina Iračanov boli sunniti, ktorí sú koncentrovaní v západnej časti krajiny. Sunnitmi je zvyšok Arabov, Kurdi a časť Turkménov.
Nemoslimské vierovyznanie malo 6 % obyvateľov, z ktorých vyše polovica boli kresťania. Asýrčania sú združení v Chaldejsko-katolícka cirkev, Sýrska ortodoxná cirkev a Asýrska cirkev Východu. Asýrčania hovoria Aramejsky, čo bol pôvodný predarabský jazyk Iraku. Ako bolo spomenuté, v Iraku žijú aj Arméni.
Mandejci (zvaní aj Sabejci) sú náboženská skupina žijúca v juhovýchodnom Iraku. Ich pôvod nie je známy, niektorí tvrdia. že sú potomkami Židov z babylonského zajatia, iní tvrdia že predstavujú pôvodné predkresťanské a predislamské vierovyznanie.
Jezídi predstavujú zvláštnu skupinu, žijúcu na severe v Iraku okolo miest Sindžár a Lališ.
Irak sa delí na guvernoráty (provincie), okresy a podokresy. Zvláštne postavenie má Autonómny región Kurdistan.
Medzi výsostné znaky Iraku patrí štátna hymna a štátna vlajka (čítaj viac: Vlajka Iraku).
