Jacobus Henricus van ’t Hoff
holandský fyzik a organický chemik / From Wikipedia, the free encyclopedia
Jacobus Henricus van ’t Hoff (* 30. august 1852, Rotterdam – † 1. marec 1911, Steglitz pri Berlíne (dnes Berlín)) bol holandský fyzik a organický chemik. V roku 1901 získal Nobelovu cenu za chémiu ako uznanie za výnimočné služby ktoré poskytol svojim objavom zákonov chemickej dynamiky a osmotického tlaku v roztokoch. Jeho práce, ako napríklad chemická kinetika, chemická rovnováha, osmotický tlak, štruktúry organických látok a kryštalografia sú považované za jedny z najdôležitejších. Jacobus pomohol založiť fyzikálnu chémiu tak ako ju poznáme dnes. Je považovaný spolu s Antoine Lavoisierom, Louis Pasteurom a nemeckým chemikom Friedrichom Wöhlerom za jedného z najväčších chemikov vôbec.
Rýchle fakty Narodenie, Úmrtie ...
Jacobus Henricus van ’t Hoff | |
holandský fyzik a chemik | |
Narodenie | 30. august 1852 Rotterdam, Holandsko |
---|---|
Úmrtie | 1. marec 1911 (58 rokov) Steglitz pri Berlíne, Nemecko |
Známy vďaka | Van ’t Hoffov faktor Van ’t Hoffov zákon |
Alma mater | Delft Polytechnical Institute Univerzita v Leidene Univerzita v Bonne Univerzita v Paríži |
Profesia | chemik |
Rodičia | Jacobus Henricus van 't Hoff Alida Jacoba Kolff |
Manželka | Johanna Francina Mees |
Deti | 4 |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Jacobus Henricus van ’t Hoff (plné texty diel autora) |
Commons | Jacobus Henricus van ’t Hoff |
Zavrieť