František (pápež)
266. pápež katolíckej cirkvi / From Wikipedia, the free encyclopedia
František (lat. Franciscus), vl. menom Jorge Mario Bergoglio, SJ (* 17. december 1936, Buenos Aires, Argentína) je 266. pápež Katolíckej cirkvi, rímsky biskup a panovník štátu Vatikán zvolený v konkláve dňa 13. marca 2013.[1] Je prvým pápežom pochádzajúcim z amerického svetadielu (z Argentíny), prvým pápežom, ktorý vzišiel z jezuitskej rehole, prvým pápežom z južnej pologule a po viac ako 1270 rokoch od smrti Gregora III. prvým pápežom, ktorý sa nenarodil v Európe.[2] Podľa Františkových vlastných slov má byť jeho pontifikát krátky.[3]
František Franciscus | ||||||||
266. rímsky biskup | ||||||||
Pápež František v roku 2021 | ||||||||
| ||||||||
Funkcie a tituly | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pontifikát | ||||||||
13. marec 2013 – súčasnosť | ||||||||
| ||||||||
Buenosaireský arcibiskup | ||||||||
28. február 1998 – 13. marec 2013 | ||||||||
| ||||||||
Predchádzajúce funkcie | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Občianske meno | František Jorge Mario Bergoglio | |||||||
Narodenie | 17.12.193617. december 1936 (87 rokov) Buenos Aires, Argentína | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Rehoľník | ||||||||
Rehoľa | Spoločnosť Ježišova (SJ) (jezuiti) | |||||||
Vstup | 11. marec 1958 (21 rokov) | |||||||
Večné sľuby | 22. apríl 1973 (36 rokov) | |||||||
Kňaz | ||||||||
Kňazská vysviacka | 13. december 1969 (32 rokov) Buenos Aires Ramón José Castellano emeritný arcibiskup córdobský | |||||||
Biskup | ||||||||
Menovanie | 20. máj 1992 (55 rokov) Ján Pavol II. | |||||||
Konsekrácia | 27. jún 1992 (55 rokov) Buenos Aires | |||||||
Svätiteľ | Antonio Quarracino arcibiskup buenosaireský | |||||||
Spolusvätitelia | Ubaldo Calabresi apoštolský nuncius v Argentíne Emilio Ogñénovich biskup mercedeský | |||||||
Kardinál | ||||||||
Menovanie | 21. február 2001 (64 rokov) Ján Pavol II. | |||||||
Stupeň | kardinál-kňaz | |||||||
Titulárny kostol | San Roberto Bellarmino | |||||||
Pápež | ||||||||
Voľba | 13. marec 2013 (76 rokov) | |||||||
Intronizácia | 19. marec 2013 (76 rokov) | |||||||
Odkazy | ||||||||
František | ||||||||
Kompletný zoznam pápežov | ||||||||
Narodil sa v Buenos Aires v Argentíne. Za katolíckeho kňaza bol vysvätený v roku 1969. Medzi rokmi 1973 až 1979 pôsobil ako provinciál Spoločnosti Ježišovej v Argentíne. Roku 1998 sa stal biskupom buenosaireským a za kardinála ho vymenoval sv. Ján Pavol II. v roku 2001. Cirkev v Argentíne viedol aj počas nepokojov v Argentíne v decembri 2001. Vlády Néstora Kirchnera a Cristiny Fernándezovej Kirchnerovej ho považovali za svojho politického rivala. Po rezignácii pápeža Benedikta XVI. dňa 28. februára 2013 konkláve zvolilo 13. marca 2013 kardinála Bergoglia za nového pápeža. Zvolil si meno František na počesť svätého Františka z Assisi.
Pápež František je známy pre svoju pokoru, dôraz na Božie Milosrdenstvo, záujem o chudobných a odhodlanie viesť medzináboženský dialóg. Je uznávaný za to, že má menej formálny vzťah k úradu pápeža než jeho predchodcovia, napríklad, že sa rozhodol radšej žiť v Dome svätej Marty, než aby obýval pápežský apartmán v Apoštolskom paláci, ako to robili predchádzajúci pápeži. Zastáva názor, že Cirkev by mala byť viac otvorená. Nepodporuje neovládaný kapitalizmus, marxizmus, alebo marxistické verzie Teológie oslobodenia. František sa drží tradičných cirkevných pohľadov v otázkach interrupcií, manželstva, vysvätení žien za kňazov a celibátu.[4]Je proti konzumizmu a podporuje snahy o zvrátenie klimatickej zmeny, na čo sa jeho pontifikát zameriava s vyhlásením v encyklike Laudato si'.
V medzinárodnej diplomacii sa pričinil o dočasné úplné znovuobnovenie diplomatických stykov medzi Spojenými štátmi a Kubou a podporoval prípady migrantov počas európskej a stredoamerickej migračnej krízy. Od roku 2018 je známy ako kritik neo-nacionalizmu.
Svätý Otec František čelí otvorenej kritike, najmä z kruhov teologických konzervatívcov, na jeho konanie v niektorých otázkach, napríklad keď publikáciou Amoris laetitia (slov. Radosť lásky) pripustil možnosť niektorým občiansky rozvedeným a znovuzosobášeným katolíkom pristúpiť k Sviatosti Eucharistie, alebo jeho konanie v otázke údajného krytia sexuálnych škandálov duchovných, proti ktorému však vydal apoštolský list motu proprio s názvom Vos estis lux mundi.
Pápež sa stal osobnosťou roka 2013 časopisu Time.[5][6]