Konžská demokratická republika
štát v Afrike / From Wikipedia, the free encyclopedia
Konžská demokratická republika alebo jednoducho Kongo, je štát v strednej Afrike. Podľa rozlohy je KDR druhou najväčšou krajinou Afriky a 11. najväčšou krajinou sveta. S približne 105 miliónmi obyvateľov je najľudnatejšou frankofónnou krajinou na svete a štvrtou najväčšou krajinou v Afrike. Hlavným a najväčším mestom krajiny je Kinshasa, ktorá je zároveň hospodárskym centrom. Krajina hraničí s Konžskou republikou, Stredoafrickou republikou, Južným Sudánom, Ugandou, Rwandou, Burundi, Tanzániou (cez jazero Tanganika), Zambiou, Angolou, exklávou Cabinda v Angole a južným Atlantickým oceánom.
Konžská demokratická republika | |||||
| |||||
Národné motto: Justice - Paix - Travail (Spravodlivosť - Mier - Práca) | |||||
Štátna hymna: Debout Congolais (Vstávajte, Konžania) | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | République démocratique du Congo | ||||
• krátky | Congo | ||||
Hlavné mesto | Kinshasa 4°24′ j.š. 15°24′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Kinshasa | ||||
Úradné jazyky | francúzština | ||||
Regionálne jazyky | lingalčina, kikongo, swahilčina, lubčina | ||||
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
poloprezidentská republika Félix Thisekedi Jean-Michel Sama Lukonde | ||||
Vznik | 30. jún 1960 | ||||
Susedia | Angola, Burundi, Stredoafrická republika, Kongo, Rwanda, Južný Sudán, Tanzánia, Uganda, Zambia | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
2 345 409 km² (11.) 77 867,58 km² (3,32 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2024) • hustota (2024) |
105 061 492 (15.) 46,3/km² (178.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2023 ▲ 67,512 miliárd $ (86.) ▼ 675 $ (190.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2022) | 0,481 (180.) – nízky | ||||
Mena | konžský frank (CDF) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
WAT, CAT (UTC+1 až +2) bez zmeny (UTC+1 až +2) | ||||
Medzinárodný kód | COD / CD | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | CD | ||||
Internetová doména | .cd | ||||
Smerové telefónne číslo | +243 |
Územie KDR, ktorého stredobodom je povodie rieky Kongo, bolo prvýkrát osídlené stredoafrickými pastiermi približne pred 90 000 rokmi a približne pred 3 000 rokmi sa naň rozšírili Bantuovia. Na západe v okolí ústia rieky Kongo vládlo od 14. do 19. storočia Konžské kráľovstvo. Na severovýchode, v strede a na východe vládli od 16. a 17. storočia do 19. storočia kráľovstvá Azandeov, Luba a Lunda. Belgický kráľ Leopold II. v roku 1885 formálne získal práva na územie Konga od koloniálnych štátov Európy a vyhlásil krajinu za svoje súkromné vlastníctvo a pomenoval ju Konžský slobodný štát. V rokoch 1885 až 1908 jeho koloniálna armáda nútila miestne obyvateľstvo vyrábať kaučuk a páchala rozsiahle zverstvá. V roku 1908 sa Leopold vzdal územia, ktoré sa tak stalo belgickou kolóniou.
Kongo získalo nezávislosť od Belgicka 30. júna 1960 a okamžite čelilo sérii secesionistických hnutí, zavraždeniu premiéra Patricea Lumumbu a uchopeniu moci Mobutu Sese Sekom počas štátneho prevratu v roku 1965. Mobutu v roku 1971 premenoval krajinu na Zair a zaviedol tvrdú personalistickú diktatúru až do svojho zvrhnutia v roku 1997 v prvej konžskej vojne.[1] Potom sa krajina premenovala naspäť a v rokoch 1998 až 2003 čelila druhej konžskej vojne, v ktorej zahynulo 5,4 milióna ľudí.[2] Vojna sa skončila za vlády prezidenta Josepha Kabilu, ktorý krajine vládol v rokoch 2001 až 2019 a za ktorého vlády boli ľudské práva v krajine naďalej nedostatočné a často dochádzalo k ich porušovaniu, ako napríklad k násilným zmiznutiam, mučeniu, svojvoľnému väzneniu a obmedzovaniu občianskych slobôd.[3] Po všeobecných voľbách v roku 2018, pri prvom pokojnom prechode moci v krajine od získania nezávislosti, Kabilu vo funkcii prezidenta vystriedal Félix Tshisekedi, ktorý odvtedy zastáva funkciu prezidenta.[4] Od roku 2015 prebieha na východe DR Kongo vojenský konflikt v provincii Kivu.
Konžská demokratická republika je mimoriadne bohatá na prírodné zdroje, ale trpela politickou nestabilitou, nedostatočnou infraštruktúrou, korupciou a storočiami komerčnej aj koloniálnej ťažby a využívania, po ktorých nasledovalo viac ako 60 rokov nezávislosti s malým rozsiahlym rozvojom.[5] Okrem hlavného mesta Kinshasa sú ďalšie dve najväčšie mestá, Lubumbashi a Mbuji-Mayi, baníckymi obcami. Najväčším vývozným artiklom KDR sú nerastné suroviny, pričom Čína v roku 2019 prijala viac ako 50 % jej vývozu.[1] V roku 2021 bola úroveň ľudského rozvoja DR Kongo podľa indexu ľudského rozvoja na 179. mieste zo 191 krajín[6] a OSN ju zaraďuje medzi najmenej rozvinuté krajiny. V roku 2018 po dvoch desaťročiach rôznych občianskych vojen a pokračujúcich vnútorných konfliktov žilo v susedných krajinách stále približne 600 000 konžských utečencov.[7] Dvom miliónom detí hrozí hladomor a boje vyhnali z domovov 4,5 milióna ľudí.[8] Krajina je členom OSN, Hnutia nezúčastnených krajín, Africkej únie, COMESA, Juhoafrického rozvojového spoločenstva, Medzinárodnej organizácie Frankofónie a Hospodárskeho spoločenstva stredoafrických štátov.