Korytnačkotvaré
rad plazov / From Wikipedia, the free encyclopedia
Korytnačkotvaré [-takto len ak ide o rad] alebo korytnačky (lat. Testudinata, Testudines [v širšom zmysle], Chelonia) sú rad plazov patriaci do diapsíd; kam presnejšie patrí v rámci diapsíd, je sporné. Staršie sa korytnačky obyčajne zaraďovali do taxónu Parareptilia či Anapsida.
Korytnačkotvaré | |||||||||||||||||||||||||||||||
157 – 0 mil. Vrchná jura – súčasnosť[1] | |||||||||||||||||||||||||||||||
korytnačka lúčová (Astrochelys radiata) | |||||||||||||||||||||||||||||||
Vedecká klasifikácia | |||||||||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| |||||||||||||||||||||||||||||||
Vedecký názov | |||||||||||||||||||||||||||||||
Testudinata Linné, 1758 | |||||||||||||||||||||||||||||||
Synonymá | |||||||||||||||||||||||||||||||
Chelonia, Testudines | |||||||||||||||||||||||||||||||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||||||||||||||||||||||||||||||
Korytnačky sa od ostatných plazov odlišujú predovšetkým tým, že je ich telo je obvykle chránené pancierom. Ten vznikol spojením viacerých kostí (rebrá, stavce, kľúčna kosť, prsná kosť) do dvoch častí – brušný pancier (plastrón) a chrbtový pancier (carapax).[2] Korytnačky sú (spolu s vtákmi) najstaršia dodnes žijúca základná skupina plazov - najstaršie známe korytnačky sú totiž z obdobia pred 260/240/230/220 miliónmi rokov (číslo závisí od zvolenej definície korytnačiek), kým napríklad hady, jašterice či krokodíly sú oveľa mladšie. V súčasnosti je na svete asi 300 druhov korytnačiek, niektoré z nich sú silne ohrozené. Korytnačky sú studenokrvné živočíchy, čo znamená, že teplota ich tela sa mení podľa okolitého prostredia. Sú typicky dlhoveké, niektoré jedince sa dožili preukázateľne aj viac ako 180 rokov.