Kuchynský odpad
From Wikipedia, the free encyclopedia
Kuchynský odpad predstavuje zvyšky z prípravy jedla a potraviny, ktoré už nie sú určené na konzumáciu. Príčiny vzniku kuchynského odpadu sú viaceré a vyskytujú sa v celom potravinovom systéme počas výroby, spracovania, distribúcie, predaja a spotreby. Zhruba z jednej tretiny celosvetového množstva potravín vznikne kuchynský odpad.[1]
Metaanalýza z roku 2021, ktorá nezahŕňala stratu potravín počas výroby, vykonaná Programom OSN pre životné prostredie zistila, že plytvanie potravinami bolo problémom vo všetkých krajinách na všetkých úrovniach ekonomického rozvoja. Analýza odhaduje, že celosvetový potravinový odpad predstavuje 931 miliónov ton potravinového odpadu (približne 121 kíl na obyvateľa) v 3 sektoroch: 61% z domácností, 26% z potravinárskych služieb a 13% z obchodu.[2]
Strata potravín a plytvanie potravinami sú hlavnou časťou vplyvu poľnohospodárstva na zmenu klímy (predstavuje 3,3 miliardy ton emisií CO2 ročne)[3] a ďalšie environmentálne problémy, ako je využívanie pôdy, využívanie vody a strata biodiverzity. Predchádzanie plytvaniu potravinami je najvyššou prioritou, a keď prevencia nie je možná, hierarchia plytvania potravinami zoraďuje možnosti spracovania potravinového odpadu od preferovaných po najmenej preferované na základe ich negatívnych vplyvov na životné prostredie.
Spôsoby opätovného použitia nadbytočných potravín určených na ľudskú spotrebu sú:[4]
- darovanie potravín (najlepšou stratégiou hneď po prevencii)
- krmivo pre zvieratá
- recyklácia živín a energie
- skládka (najmenej preferovaná možnosť) – zdroj skleníkového plynu metánu
OSN sa snaží „do roku 2030 znížiť celosvetové plytvanie potravinami na polovicu obchodnej a spotrebiteľskej úrovni, taktiež znížiť potravinové straty vo výrobných a dodávateľských reťazcoch vrátane strát po zbere úrody“. Na konferencii Organizácie Spojených národov o biodiverzite v roku 2022 sa krajiny dohodli, že do roku 2030 znížia plytvanie potravinami o 50%.[5]