Kuvajt (štát)
štát v juhozápadnej Ázii From Wikipedia, the free encyclopedia
Kuvajt, dlhý tvar Kuvajtský štát, je štát na Arabskom polostrove v juhozápadnej Ázii. Rozkladá sa na severozápadnom brehu Perzského zálivu a susedí so Saudskou Arábiou na juhu a na severe s Irakom.
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Kuvajtský štát | |||||
| |||||
| Národné motto: nie je | |||||
| Štátna hymna: Watani al-Kuwait | |||||
 | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Dawlat al-Kuwait [slov. Daulat al-Kuvajt] | ||||
| • krátky | Al-Kuwait [al-Kuvajt] | ||||
| Hlavné mesto | Kuvajt 29°22′ S.š. 47°58′ V.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Salimíja | ||||
| Úradné jazyky | arabčina
| ||||
| Štátne zriadenie hlava štátu predseda vlády |
monarchia emir Mishal al-Ahmad al-Džábir as-Sabáh Ahmad al-Abdullah as-Sabáh | ||||
| Vznik | 19. jún 1961 | ||||
| Susedia | Irak, Saudská Arábia | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
17 818 km² (152.) km² (zanedbateľné %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2018) • sčítanie (2005) • hustota (2018) |
4 563 969 (128.) 2 213 403 200,2/km² (61.) | ||||
| Mena | kuvajtský dinár (KWD) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+3) (UTC+4) | ||||
| Medzinárodný kód | KWT / KW | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | KT | ||||
| Internetová doména | .kw | ||||
| Smerové telefónne číslo | +9659 | ||||
| Gramotnosť: cca 80% | |||||
Hlavné mesto je Kuvajt.
Územie dnešného Kuvajtu bolo ľuďmi osídlené už tisíce rokov pred Kr. V 18. storočí začali prichádzať osadníci z Arabského polostrova a vlády sa ujala jedna z prišlých rodín – Sabáhovia. Hospodárstvo tej doby bolo založené na love perál a obchode s ďalekými krajinami.
Koncom 19. storočia začali Sabáhovia nadväzovať úzke vzťahy s Veľkou Britániou, od čoho si sľubovali presadenie nezávislosti od Osmanskej ríše. Roku 1899 podpísal Mubarak Al-Sabáh zmluvu s Britániou, Kuvajt sa stal britským protektorátom s tým, že Briti sa postarajú o obranu a zahraničné veci, zatiaľ čo prenechajú Sabáhom vládu nad vnútornými záležitosťami. Ropa objavená v roku 1930, vo veľkom vyvážaná od roku 1945, znamenala úplnú zmenu spoločnosti. Po vyhlásení nezávislosti Kuvajtu roku 1961 vyhlásili irackí predstavitelia Kuvajt neoddeliteľnou súčasťou Iraku, pod tlakom ostatných arabských štátov a Veľkej Británie sa však svojich nárokov vzdali. V tom istom roku sa uskutočnili prvé voľby. Moc síce zostala pevne v rukách Sabáhov, ľud však získal vo vláde tiež svoju úlohu. Počas 60. a 70.rokov sa stal Kuvajt vedúcim, ale nie radikálnym, hlasom podporujúcim arabský nacionalizmus a právo Palestínčanov na svoju krajinu.
V Iracko-iránskej vojne 1980 až 1988 podporoval Kuvajt Irak, ale po skončení vojny sa vzájomné vzťahy oboch krajín zhoršili. Irak žiadal vymazanie svojho dlhu, ktorý mal u Kuvajtu za pomoc poskytnutú počas Iracko-iránskej vojny a obvinil Kuvajt, že presahuje kvótu OPEC a kradne tak ropu zo zásob ležiacich pod oboma krajinami. Roku 1990 došlo k obsadeniu Kuvajtu irackými jednotkami. Koaličná ofenzíva vedená zo Saudskej Arábie nasledujúceho roka vytlačila Iračanov von z krajiny, prevažná väčšina priemyslu, infraštruktúry a budov však bola zničená a zbierky múzeí, knižníc a laboratórií boli odvezené do Iraku. Od tej doby bola krajina znovu vybudovaná a je pod ochranou USA.
Väčšinu krajiny pokrýva plochá púštna krajina, mierne sa zvažujúca k severovýchodu. Stále vodné toky neexistujú, na ostrovoch pri severovýchodnom pobreží sa rozprestierajú soľné močiare. Ostrovy predstavujú významné útočisko ťažného vtáctva; ťažké škody na životnom prostredí však napáchalo zapálenie 749 ropných vrtov ustupujúcou irackou armádou v januári 1991. Podnebie je suché, ročné zrážky dosahujú sotva 75 až 150 mm, z čoho väčšina spadne v zime a na jar. Priemerné denné teploty sa pohybujú od 13 °C v januári po 35 °C v júli (popoludňajšie maximá v lete vystupujú na 45 °C). Nedostatok sladkej vody znemožňuje rozvoj poľnohospodárstva. Dodávku vody menším dielom zabezpečujú obmedzené podzemné zdroje (čiastočne brakická), hlavným spôsobom jej získavania je však odsoľovanie morskej vody alebo dovoz. Nie náhodou sú vodárenské veže dominantou kuvajtskej metropoly.
V roku 2019 sa počet obyvateľov Kuvajtu odhadoval na 4 420 100, pričom 70 % až 72 % z celkového počtu tvorili ľudia, ktorí nepochádzajú z Kuvajtu. V krajine žije a pracuje viac ako 3 100 000 zahraničných migrantov, z ktorých väčšina pochádzala z Ázie (dve tretiny z nich prišli z troch krajín: z Indie, Egypta a Bangladéša; ďalší pochádzajú z Filipín, Srí Lanky, Pakistanu, Libanonu, Egypta, Jordánska, Palestíny a Sýrie). Až 82 % celkovej pracovnej sily Kuvajtu tvoria migranti, pracujúci najmä v kuvajtských domácnostiach (upratovačky, kuchárky, vychovávateľky detí), v stavebníctve, v zdravotníckom sektore a v službách. Odhaduje sa, že 90 % pôvodných kuvajtských domácností zamestnáva aspoň jedného zahraničného domáceho pracovníka. Pracujúci migranti sú tiež slabo chránení pracovnými zákonmi a bezpečnostnými normami. Vo svete, najmä v západoeurópskych krajinách (Veľká Británia a Francúzsko), k roku 2019 žilo viac ako 200 000 Kuvajťanov.[1]
Kuvajtský dinár je dlhodobo najhodnotnejšou menou na svete, v roku 2023 bola jeho hodnota okolo 3,3 USD (alebo 2,9 EUR).[2]
Na kuvajtskom ostrove Failaka, ležiacom cca 20 kilometrov od pevniny, realizujú od roku 2005 výskum osídlenia z doby bronzovej aj slovenskí archeológovia pod vedením Karola Pietu.[3] Na ostrove sa po roku 2000 pred n.l. usadili pravdepodobne sumerskí obchodníci z mezopotámskeho mesta Ur. Osídlenie tak chronologicky spadá do obdobia Starobabylonskej ríše, ktoré zodpovedá našej staršej a strednej dobe bronzovej.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
