Manila

	Manila
	hlavné mesto
	Manila v noci
Vlajka	Erb
	Prezývka: Pearl of the Orient
Štát	Filipíny
Nadmorská výška	16 m n. m.
Súradnice	14°35′S 120°58′V
Rozloha	38,55 km² (3 855 ha)
Obyvateľstvo	1 780 148 (2015)
- okresu	12 877 253
Hustota	46 177,64 obyv./km²
Časové pásmo	UTC +8
	Poloha mesta na mape Filipín
	Poloha mesta v rámci regiónu
	Wikimedia Commons: Manila
	Webová stránka: http://www.manila.gov.ph
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Manila je hlavné mesto Filipín.

Rýchle fakty Štát, Nadmorská výška ...

Zavrieť

Manila sa nachádza na juhozápade ostrova Luzon pri pobreží manilského zálivu na mieste, kde do neho ústi rieka Pasig. Mesto leží v priemernej nadmorskej výške iba 14 m, najvyšší bod leží vo výške 30 m n. m., najnižším bodom je hladina rieky na úrovni mora. V januári, kedy spadne priemerne 25 mm zrážok, sa teplota pohybuje okolo 28°C, v júli okolo 32° C. Najdaždivejším mesiacom v roku je august, v ktorom sa úhrn zrážok pohybuje priemerne okolo 440 mm.

Pred príchodom Európanov na Filipíny sa na mieste, kde stojí dnešná Manila, nachádzala najväčšia pevnosť na ostrove Luzon. Bola osadou domorodého kmeňa Tagalog a volala sa Maynila. V roku 1571 bola dobytá španielskymi kolonizátormi, ktorí jej v tom istom roku prisúdili status administratívneho strediska Filipín. Už v roku 1585 došlo k založeniu prvej manilskej univerzity, o dvadsať rokov neskôr bola založená univerzita Santo Tomas. V rokoch 1762-1764 sa Manila dočasne nachádzala pod kontrolou Británie. V roku 1898 došlo k národnému povstaniu proti Španielom a povstalci Manilu dobyli a obsadili. 12. júna 1898 došlo k vyhláseniu nezávislosti od Španielska, čoskoro ale mesto dobyli americké vojská a zaviedli tu svoju koloniálnu správu. 10. decembra 1898 v Paríži podpísali zástupcovia Španielska a USA mierovú zmluvu a došlo k anexii Filipín Spojenými štátmi. Vo februári 1899 zlyhali rokovania v Manile medzi filipínskou vládou a veliteľom amerických vojenských síl a došlo k vypuknutiu americko-filipínskej vojny. V roku 1902 sa ostrovný štát stal americkou kolóniou a od 24. marca 1934 pridruženým štátom USA. Koncom roka 1941, počas druhej svetovej vojny, japonské letectvo vykonalo niekoľko náletov na mesto a v januári nasledujúceho roka sa americké vojská bez boja vzdali Japoncom a Manila sa stala súčasťou Japonska. V roku 1945 bolo mesto aj s pomocou miestnych partizánov oslobodené, no počas bojov bolo mesto prakticky zničené a zahynulo vyše 100 000 civilistov.

4. júla 1946 sa Manila stala hlavným mestom novo vzniknutej nezávislej Filipínskej republiky. V roku 1948 prevzalo štatút hlavného mesta 16 km vzdialené Quezon City, no v roku 1976 sa hlavným mestom stala opäť Manila. V roku 1995 sa v Manile uskutočnili Svetové dni mládeže.

V Manile sa nachádza veľké množstvo zaujímavých miest a historických pamiatok. Rieka Pasig rozdeľuje mesto na severnú a južnú časť, ktoré sú spojené piatimi veľkými kamennými mostami: Ayala, Del Pán, Johns, Makartur a Quezon. Na ľavom brehu rieky v centrálnej časti mesta sa nachádza štvrť Intramuros (doslova Vnútri múrov), obklopujú ju staré hradby bývalej pevnosti. Zachoval sa tu rad pamiatok: univerzita Santo Tomas, rímskokatolícka katedrála, pomníky moreplavcov pochádzajúcich zo Španielska, hrobka Apolinario Mabini a pevnosť Santiago. V tejto štvrti stojí aj múzeum, kde sú vystavené plátna filipínskych a španielskych majstrov. Na brehu rieky v oblasti San Miguel stojí palác Malacanian, sídlo prezidenta. Uprostred parku Luneta, ktorý stojí na brehu manilského zálivu, sa nachádza pomník Josého Rizala, v ulici Bonifacio Drive je pomník Andrésa Bonifacia. Výstavné vily Američanov a bohatých Filipíncov sú postavené v priľahlých mestách Quezon City a Pasay a vo štvrti Malati. Finančné a obchodné centrum Makati je najmodernejšou časťou mesta. V Manile sa nachádza aj veľké množstvo kultúrnych zariadení: Národné múzeum, Filipínska galéria a obrazová galéria v prezidentskom paláci.