Prvá ópiová vojna
From Wikipedia, the free encyclopedia
Prvá ópiová vojna (označovaná tiež prvá anglicko-čínska vojna) prebiehala v rokoch 1839 až 1842 medzi Spojeným kráľovstvom a čínskou mandžuskou dynastiou Čching. Vojna začala dňa 25. augusta 1839 bitkou pri Kau-lune a bola ukončená mierovou zmluvou uzatvorenou pri Nankingu dňa 29. augusta 1842. Jej príčinou bol spor o legalizáciu obchodu s ópiom v Číne, otvorenie čínskych prístavov západným obchodníkom a nastolenie rovných diplomatických stykov medzi britskými zástupcami, obchodníkmi a cisárskou Čínou. Briti v nej potvrdili materiálnu i profesionálnu prevahu v boji na súši i na mori a dosiahli rozhodné víťazstvo, ktoré zúročili radom veľmi výhodných mierových zmlúv.
Prvá ópiová vojna | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
| |||||||
Protivníci | |||||||
Spojené kráľovstvo | Čína | ||||||
Velitelia | |||||||
Lin Ce-sü (Zexu) | Charles Elliot | ||||||
Sila | |||||||
91 680 | 20 000 | ||||||
Straty | |||||||
20 000 mŕtvych a ranených | 500 | ||||||
Vojna je často interpretovaná ako ukončenie čínskej obchodnej aj kultúrnej izolácie a počiatok modernej čínskej histórie. Jej dôsledky zásadným spôsobom ovplyvnili vzťahy Číny k západným štátom na niekoľko desaťročí.