Štrasburg
mesto v departemente Bas-Rhin vo Francúzsku From Wikipedia, the free encyclopedia
Štrasburg (franc. Strasbourg, nem. Straßburg) je mesto nachádzajúce sa na východe Francúzska, na ľavom brehu Rýna. Je to hlavné mesto regiónu Grand Est a departementu Bas-Rhin. Jeho aglomerácia zahŕňa na ľavej strane Rýna mestskú časť Štrasburgu a na pravej strane mesto Kehl v Nemecku. V samotnom meste žije 264-tisíc obyvateľov a v celej metropolitnej oblasti okolo 612-tisíc.
| Štrasburg (franc. Strasbourg) | |||
| mesto | |||
 | |||
|
|||
| Štát |  Francúzsko | ||
|---|---|---|---|
| Región | Grand Est | ||
| Departement | Bas-Rhin | ||
| Obvod | Strasbourg | ||
| Súradnice | 48°35′1″S 7°44′53″V | ||
| Najvyšší bod | |||
| - výška | 151 m n. m. | ||
| Najnižší bod | |||
| - výška | 132 m n. m. | ||
| Rozloha | 78,26 km² (7 826 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 272 222 | ||
| Hustota | 3 478,43 obyv./km² | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 67000, 67100, 67200 | ||
| INSEE | 67482 | ||
  Poloha obce Štrasburg
| |||
 Mapa obce Štrasburg
| |||
| Wikimedia Commons: Strasbourg | |||
| Webová stránka: http://www.strasbourg.eu | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Mesto je sídlom Rady Európy, Európskeho parlamentu a Európskeho súdu pre ľudské práva. Má medzinárodné letisko a tri univerzity (1621). Je to významná dopravná križovatka s veľkým vnútrozemským prístavom na prieplavoch spájajúcich rieky Rýn a Rhôna.
V minulosti patril striedavo k Nemecku aj Francúzsku, čo ovplyvnilo aj jeho výzor. Najznámejšia je jeho Katedrála Notre Dame, ktorá pochádza z 11.–15. storočia. Postavená je z červeného pieskovca. Niektoré mestské domy zo 17. storočia majú drevené vonkajšie fasády.
Obec má rozlohu 78,26 km². Najvyšší bod je položený 151 m n. m. a najnižší bod 132 m n. m.[1]
Na území dnešného Štrasburgu sídlil keltský kmeň Argentorate. Známky staršieho osídlenia vykopávky potvrdili len ojedinelo.
V roku 12 pred Kr. rímsky generál Drusus, Tiberiov brat, založil na tomto území opevnený vojenský tábor pod názvom Argentoratum. Tábor na Rýne, na hraniciach Rímskej ríše, patril do kráľovstva Drusi, patriaceho Drusovi. Canabea (zoskupenie civilných obyvateľov) rozkvitlo okolo tohto tábora smerom na západ, ktorý zabezpečoval trvalý blahobyt mesta. Po tom, čo Rimania porazili germánske kmene, hranice posunuli na východ a Argentoratum sa stalo kľúčovým mestom Rimanov až do 3. storočia nášho letopočtu. V roku 357 mesto zničili Alemani a Frankovia. Julián Apostata dobyl mesto znovu v roku 357, nastáva krátka doba pokoja pred novou expanziou germánskych kmeňov.
V 6. storočí sa Štrasburg stal súčasťou Franskej ríše, v roku 762 tu už existovalo biskupstvo, v roku 842 tu boli podpísané tzv. štrasburské prísahy (prvý písomný doklad v hornej nemčine a vo francúzštine). V rokoch 743 – 870 bol súčasťou Lotrinska (Lothringie) a od roku 870 súčasť Východofranskej ríše (Nemecka).
Mestské práva získal postupne od roku 1129 a od roku 1262 je to slobodné ríšske mesto. V období reformácie od roku 1531 patril k šmalklandskému spolku, od roku 1609 k protestantskej únii.
V roku 1681 ho Ľudovít XIV. pripojil k Francúzsku, od roku 1871 patril k Nemecku a bol hlavným mestom Alsaska-Lotrinska, od konca prvej svetovej vojny (roku 1918) patril zase k Francúzsku, počas druhej svetovej vojny (1940 – 1944) ho okupovalo Nemecko a od roku 1944 je definitívne súčasťou Francúzska.
Počet obyvateľov obce je 272 222 (2011)[2].
Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci.
Zdroje: INSEE[3]
- Majster Eckhart (* 1260 – † 1327), nemecký filozof, teológ, mystik a dominikánsky mních
- Johannes Tauler (* okolo 1300 – † 1361) nemecký dominikánsky kazateľ a mystik
- Johann Gutenberg (* 1400 – † 1468), nemecký kovorytec a vynálezca
- Erazmus Rotterdamský (* 1467 – † 1536), holandský kňaz, filozof a humanista
- Hans Baldung (* 1484 alebo 1485 – † 1545), nemecký maliar, meďorytec a kreslič
- Ján Kalvín (* 1509 – † 1564), teológ, spoluzakladateľ protestantizmu
- Johann Wolfgang Goethe (* 1749 – † 1832), nemecký básnik, humanista, vedec, politik a mysliteľ
- Ľudovít I. Bavorský (* 1786 – † 1868), bavorský kráľ v rokoch 1825 – 1848
- Louis Pasteur (* 1822 – † 1895), chemik, biológ, lekár a zakladateľ mikrobiológie, lekárskej imunológie a stereochémie
- Fustel de Coulanges (* 1830 – † 1889), historik
- Gustave Doré (* 1832 – † 1883), rytec a ilustrátor
- Charles de Foucauld (* 1858 – † 1916), kňaz a misionár
- Georg Simmel (* 1858 – † 1918), nemecký filozof, sociológ a teoretik umenia
- Albert Schweitzer (* 1875 – † 1965), lekár, protestantský teológ, filozof kultúry, etik, muzikológ a hudobník
- Elisabeth Abeggová (* 1882 – † 1974), nemecká učiteľka a členka nemeckého protinacistického odboja
- Marc Bloch (* 1886 – † 1944), historik
- Hans Arp (* 1886 – † 1966), sochár, maliar a básnik, spoluzakladateľ dadaizmu
- Charles Münch (* 1891 – † 1968), dirigent
- Hans Bethe (* 1906 – † 2005), fyzik
- Emmanuel Lévinas (* 1906 – † 1995), filozof
- Max Bense (* 1910 – † 1990), filozof,
- Paul Ricoeur (* 1913 – † 2005), filozof
- René Thom (* 1923 – † 2002), matematik a filozof
- Marcel Marceau (* 1923 – † 2007), mím a herec
- Claude Rich (* 1929), herec
- Jean-Luc Nancy (* 1940), filozof
- Arsène Wenger (* 1949), futbalový tréner
- Eliette Abécassisová (* 1969), spisovateľka
- Marjane Satrapiová (* 1969), iránsko-francúzska komiksová maliarka, ilustrátorka, režisérka animovaných filmov a autorka detských kníh
- Paul-Henri Mathieu (* 1982), tenista
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
