Tajga
From Wikipedia, the free encyclopedia
Tajga je vegetačná formácia a bióm v severnej časti severného mierneho pásma (v Európe, Ázii a Severnej Amerike), v ktorej/-om prevláda ihličnatý les, spravidla pralesného typu. Pôvodne to bolo len označenie pre sibírsky prales na močaristej pôde.
Delí sa na boreálnu a vysokohorskú časť. Rozdiel medzi nimi je v trvaní osvetlenia.
Základnou podmienkou pre rozšírenie ihličnatých lesov je klíma - predovšetkým dĺžka vegetačného obdobia 1 - 4 mesiace. (Ide o obdobie, kedy priemerná teplota vzduchu presahuje 13 °C.) Smerom na sever potom tajga prechádza do tundry (prechodný pás s roztrúsenou stromovou a kríkovou vegetáciou sa nazýva lesotundra). Na juhu zase do biómu zmiešaných a listnatých opadavých lesov. S ihličnatými lesmi sa stretávame často aj mimo ich oblasť prirodzeného výskytu (napr. Česko, Slovensko, Švajčiarsko, Rakúsko), kde rastú vo vysokých nadmorských výškach. Ide o tzv. klimaxové smrečiny, prípadne v podmáčaných oblastiach rašelinné smrečiny a podmáčané smrečiny. Niekedy sa tieto porasty označujú aj pojmom horská tajga. Väčšina ihličnatých lesov v Európe je však pestovaná umelo.
Ihličnany potrebujú:
- prevahu zrážok nad vyparovaním
- krátke a pomerne teplé leto
- sú schopné vydržať aj výrazne chladnú zimu ⇒ výskyt aj v oblastiach permafrostu
Vďaka veľkému množstvu zrážok a následnej chemickej reakcii so spadnutým ihličím vznikajú podzolové pôdy. Následne kyslá voda vymýva zlúčeniny železa z pôdy, tie klesajú nižšie a tvoria nepriepustnú vrstvu ⇒ tvorba močiarov a rašelinísk, ktoré sú pre sibírsku tajgu typické. Organická hmota je sústredená tak v živých rastlinách, ako aj v odumretej biomase.