İstifadəçi:Toghrul R/Sosialist
From Wikipedia, the free encyclopedia
V spiske predstavlenı litsa, udostoennıe zvaniya Sosialist Əməyi Qəhrəmanı — vısşey stepeni otliçiya Sovet Soyuza za trud, — projivavşie na moment naqrajdeniya na territorii Azərbaycan SSR.
V spiske privedenı:
- Sosialist Əməyi Qəhrəmanları (v tom çisle i dvajdı), na moment prisvoeniya zvaniya projivavşie na territorii Azərbaycan SSR — 577 nəfər.
- Urojentsı Azərbaycana, udostoennıe zvaniya Sosialist Əməyi Qəhrəmanı digər SSRİ respublikalarında (v tom çisle trijdı) — 49 nəfər.
- Sosialist Əməyi Qəhrəmanları, pribıvşie na postoyannoe projivanie Azərbaycanda — 2 nəfər.
- Litsa, lişyonnıe zvaniya Sosialist Əməyi Qəhrəmanı — 2 nəfər.
Pervıe prisvoeniya zvaniy a Sosialist Əməyi Qəhrəmanı v Azərbaycan SSR otnosyatsya k periodu Velikoy Oteçestvennoy voynı: 5 noyabrya 1943 il etoqo zvaniya bıl udostoen dəmiryolçu Firudin Ağayev, 24 yanvar 1944 il — troe neftyanikov (Baba Qurban Baba-zade, Süleyman Vezirov i Rüstəm Rüstəmov).
Bolyşaya çastь Ukazov Rəyasət Heyətia SSRİ Ali Soveti o prisvoenii zvaniya Sosialist Əməyi Qəhrəmanı otnositsya k 1948–1950 qodam, koqda v SSRİ osobenno şiroko naqrajdalisь rabotniki kənd təsərrüfatı. K etomu periodu otnositsya i samıy massovıy Ukaz ot 10 marta 1948 qoda, v sootvetstvii s kotorım Qeroyami Sotsialistiçe Truda stali 104 rastenievoda.
Troe jiteley Azərbaycan SSR stali dvajdı Qeroyami Sotsialistiçe Truda. Xlopkovodı Bəsti Bağırova i Şamama Həsənova, naqrajdyonnıe 17 iyun 1950 il vtoroy zolotoy zvezdoy "Orac və çəkic", yavilisь pervımi dvajdı Qeroyami v sovetskom selyskom xozyaystve. Znaçitelyno pozje, 7 may 1983 qoda, dvajdı Qeroem stal mnoqoletniy rukovoditely respubliki, uje pereşedşiy k tomu vremeni na rabotu v Sovet Ministrov SSRİ, Heydər Əliyev.
V dvux sluçayax zvanie Sosialist Əməyi Qəhrəmanı prisvoeno posmertno — rabotnikam, kotorıe poqibli na trudovom postu: neftyaniku Mixailu Kaveroçkinu (19.03.1959) i mexanizatoru Sevil Kazievoy (30.04.1966).
Poslednim v respublike Qeroem Sotsialistiçe Truda 7 iyul 1986 il stal jivotnovod Əlisəfa Yaqubov.
İz 577 Qeroyev na moment prisvoeniya zvaniya v selyskom xozyaystve rabotali 413 nəfər, v Sənayesi — 98, na partiynoy i sovet rabote — 27, v oblasti transporta i svyazi — 14, v oblasti stroitelystva — 13, a v sfere kulyturı i nauki — 12. Sredi Qeroyev Sotsialistiçe Truda Azərbaycana 36 nəfər projivali v Naxçıvan MSSR, 26 nəfər — v Naqorno-Qarabax avtonomnoy oblasti.
Sredi Qeroyev Sotsialistiçe Truda Azərbaycana — 361 mujçina i 216 jenşin. Samım pojilım iz nix (po date rojdeniya) stal xleborob Şaxbala İsmiyev iz Marazin rayonu, 1877 il rojdeniya, samoy molodoy — tərəvəzçi Solmaz Əliyeva iz Lənkəran rayonu, rodivşayasya v 1945 qodu. Stareyşiy kavaler naqradı na moment prisvoeniya zvaniya — akademik Mikaely Useynov (v svyazi s 80-letiem so dnya rojdeniya), samıy yunıy — 17-letniy risovod Zakir Əhmədov.