Guyra

From Wikipedia, the free encyclopedia

Guyra
Remove ads

Guyra (karaiñeꞌẽme: Ave, pájaro) mymba ipepo ha ovevéva, hetyma mokõi ha hete haguepáva.

Marandumi Tekovekuaaty ñemohenda, Tavetã: ...

Guyra rekove ypykue ha hetepy ñemoambue rembiasakue

Moõguipa ou'ypyraka'e guyra, niko, heta ára oiko oñeg uahẽ'ỹre peteĩ ñe'ẽme, ha katu na'ymaitéi tembikuaajarakuéra oñemoĩ oñoñe’ẽme ha he'i hikuái guyra ouha umi Tejujero Pymymbágui (Dinosaurio Terópodos) oñemoambueva'ekue arapa'ũ hérava Mymbambyterévape (Mesozoico). Ko'ã mba'e oje'e ojejuhu rire Alemania-pe peteĩ guyra joguaha ijitapyréva (fósil) oñembohérava “Pepo'yma” (Archaeopteryx). Ary 1960 guive oñemoneĩ guyra ouha Tejujerógui. China-pe ojejuhuvévo Tejujero ijitapyréva ha hague guyráva omoañete tembikuaajarakuérape, guyra Tejujeroha. Guyra ha Tejujero heta mba’épe ojojogua; ikanguekuéra piteĩcha, jepémona hasy jaikuaa porã hag ua, umi hyekue peteĩcha avei, haguekuéra ojojoguánte avei, ko'ã mba'e he'i ñandéve ha’ekuéra oño’anaha.

Remove ads

Tekopytee

Haimete opavave guyra ovevekuaa, ha ou ijypykue ovevekuaava'ekuégui, oĩ jepe ningo ikatu'ỹva oveve. Avei hetekuéra oñemoambue ikatu hag uáicha oveve porãve. Ikangue ijapytekua ivevyive hag ua. Umi ijyva imbarete añetete, ikatu hag uáicha ipu'aka umi tuichaicháva taguére, oipurúva ovevekuévo.

Ipyti'a kangue tuicha ha hakamby ha ojoko umi ho'okuéra oipurúva oveve jave. Hañykãnguéra ipo'i puku ha hatã ha nahãiri rupi iñakã vevyive.

Ipire nda'ikuái ha upéicha rupi ndaikatúi oñembopiro'y ty'ái rupive. Ovevekuévomante, yvytu ombopiro'y chupe, upéicha rupi opyta jave peteĩ hendápe jahechava'erã katuete ijuku’ahína.

Remove ads

Tembi'uje'u

Mba'épa ho'u rupi guyrakuéra ikatu:

  • Mu'ũ'uháva: (Insectívoras) Ho'u mu'ũ (insecto).
  • Ka'avo'uháva: (Herbívoras) Okaru ka'avóre, yva ha yva ra'ỹire.
  • So'o'uháva: (Carnívoras) Ho'u so'o.
  • Opamba'e'uháva: (Omnívoras) Ho'u ka'avo, ka'avo ra'ỹi, yva, mu'ũ, so'o ha ojuhúva guive.

Ñemoña

Guyrakuéra niko ombo'a, oñemoña tupi'a rupive. Upevarã guyra kuimba’éva oiporenova’erã guyra kuñáme, (apareamiento) upéi pe tupi’a okakuaa guyra kuña retepýpe, ombo’a peve.

Oja porã hag̃ua umi tupi'a guyrakuéra oñangareko hese anitei ho'ysãve hete'akukuégui, upevarã guyra kuñáva oñeno hupi'a ári, oĩ guyra ojopyrúva mokõivéva, ha oĩ avei guyra kuimba'éva añónte oñenóva tupi'a ári. Ko mba'épe ñambohéra Ñembojakatu (Incubación). Og̃uahẽvo hi'ára, upe guyra ra'y, ojoka ipire ha osẽ okápe.

Remove ads

Guyra Paraguái Hendapegua, Anambeta ha mboýpa

Paraguáipe jaguereko mokõipa mokõi (22) Hendapegua, (Orden) pokõipa (70) Anambeta (Familia) ha poteĩsa poapypa (680) guyra oikoéva ojuehegui. Ko’ápe péina ambohysýi Hendapegua ha Anambeta rupive:

  • Struthioniformes
  • Tinamiformes
  • Podicipediformes
    • Podicipedidae (Ype) - 5
  • Pelecaniformes
    • Anhingidae (Mbigua mbói) - 1
    • Phalacrocoracidae (Mbigua) - 1
  • Ciconiiformes
    • Ardeidae (Hoko) - 14
    • Ciconiidae (Tujuju) - 3
    • Threskiornithidae (Ajajái) - 6
  • Phoenicopteriformes
    • Phoenicopteridae (Guarimbo) - 1
  • Anseriformes
  • Falconiformes
  • Galliformes
    • Cracidae (Jaku) - 6
    • Phasianidae (Uru) - 1
  • Gruiformes
    • Rallidae (Ypaka'a) - 22
    • Aramidae (Karáũ) - 1
    • Heliornithidae (Ypeky) - 1
    • Cariamidae (Sarĩa) - 2
  • Charadriiformes
    • Charadriidae (Mbatui) - 5
    • Recurvirostridae (Tetéũ) - 1
    • Jacanidae (Aguapeaso) - 1
    • Rostratulidae (Aguateros) - 1
    • Scolopacidae (Jakavere) - 17
    • Phalaropodidae (Chululu) - 2
    • Laridae (Ojaja) - 2
    • Sternidae (Atĩ) - 3
    • Rynchopidae (Rayadores) - 1
  • Culumbiformes
  • Psitaciformes
  • Cuculiformes
    • Cuculidae (Piriríta) - 12
  • Strigiformes
  • Caprimulgiformes
    • Caprimulgidae (Yvyja'u) - 14
    • Nyctibiidae (Urutau) - 3
  • Apodiformes
    • Apodidae (Mbyju'i) - 6
    • Trochilidae (Mainumby) - 17
  • Trogoniformes
  • Coraciiformes
    • Momotidae (Guyra paja) - 2
    • Alcedinidae (Javatĩ) - 5
  • Galbuliformes
    • Bucconidae (Chakuru) - 4
  • Piciformes
  • Paseriformes
    • Dendrocolaptidae (Arapasu) - 12
    • Furnariidae (Ogaraity) - 44
    • Thamnophilidae (Che'oropara) - 22
    • Formicariidae (Chululu) - 3
    • Conopophagidae (Tokotoko) - 1
    • Rhinocryptidae (Guyra'i ñu) - 3
    • Cotingidae (Guyrapõ) - 4
    • Tyrannidae (Pitogue) - 104
    • Pipridae (Tangara) - 6
    • Phytotomidae (Cortarrama) - 1
    • Corvidae (Aka'ẽ) - 3
    • Hirundinidae (Mbyju'i) - 13
    • Troglodytidae (Masakaragua'i) - 6
    • Mimidae (Guyra ñe'ẽngatu) - 2
    • Poliotilidae (Siritui) - 2
    • Turdidae (Havía) - 7
    • Motacillidae (Guyra tape) - 6
    • Vireonidae (Chivíro) - 3
    • Parulidae (Pyti'ajumi) - 7
    • Coerebidae (Sai) - 3
    • Thraupidae (Sái hovy) - 30
    • Tersinidae (Piriguitĩ) - 1
    • Emberizidae (Havía) - 49
    • Icteridae (Guyraũ) - 20
    • Fringillidae (Parachi) - 1
    • Passeridae (Guyra tupão) - 1
Remove ads

Guyrakuéra réra Guaraníme

Mandu'apy

Arandukakuéra purupyre

Joaju

Loading related searches...

Wikiwand - on

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.

Remove ads