Połobšćina
wotemrěta zapadosłowjanska rěč / From Wikipedia, the free encyclopedia
Połobšćina je mortwa rěč Połobskich Słowjanow w sewjernej Němskej. Jako dźěl lechitiskeho dźěla zapadosłowjanskich rěčow bě podobna pólšćinje a kašubšćinje, ale wězo tež ze serbšćinu. Na juhu mjezowaše rěčny teritorij ze staroserbskimi kmjenami, rěčna hranica da so dźensa na zakładźe městnych mjenow poměrnje derje rekonstruować.
kraje | Sewjerna Němska do 18. lětstotka | |
rěčnicy | mortwa rěč | |
znamjenja a klasifikacija | ||
---|---|---|
klasifikacija | Indoeuropske rěče
| |
družina pisma | łaćonski alfabet | |
rěčne kody | ||
ISO 639-2: |
sla | |
ISO 639-3 (SIL): | ||
Połobskich pomnikow njeje přewjele, rěčne dokumenty pochadźeja ze wšelakich časow a wšelakich regionow. Wo staršej dobje je jenož mało znate. Zajimawy přikład je pječat z połobskim nadpismom, kotryž dokumentuje, zo bě połobšćina zdźěla tež hamtska rěč. Na tutu móžnosć skedźbni Edward Wornar w swojim nastawku Nastărei̯să venstă slüvesa?, kotryž wozjewi 2002 w Lětopisu. Najwjetši podźěl znatych połobskich tekstow maja drjewjanske teksty a zběrki z 18. lětstotka.