ប្រហារ
From Wiktionary, the free dictionary
Remove ads
សំ.; បា. ( ន. ) (បហារ) ការទះ, តប់, ទាត់ធាក់, វាយ, សំពង, កាប់, ចាក់...។ ខ្មែរយើងច្រើនប្រើជា កិ. សំដៅសេចក្ដីថា “កាប់, សម្លាប់” ។ ប្រហារជីវិត សម្លាប់ ។ ប្រហារដោយដំបង វាយនឹងដំបង ។
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads