Léngoa romagnòlla
léngoa romànza / From Wikipedia, the free encyclopedia
O Romagnòllo (Rumagnôl in romagnòllo, prononçiòu /rumɐˈɲoːl/) o l'é 'na léngoa romànza ch'a fà pàrte do coscì dîto grùppo de léngoe gàllo-itàliche e ch'a l'é parlâ in Romàgna, inta Repùbrica de Sàn Marìn[2] e, insémme a-o toscàn, inti comùn da coscì dîta Romàgna toscànn-a.
ZE |
Quésta pàgina a l'é scrîta in léngoa zenéize
A Grafîa adeuviâ a l'é quélla de l'Académia Ligùstica do Brénno |
Romagnòllo Rumagnôl | |
---|---|
Pronónçia | /rumɐˈɲoːl/ |
Parlòu in | Itàlia Sàn Marìn |
Regioîn | Emilia-Romagna[n. 1] Marche[n. 2] Toscann-a[n. 3] |
Parlànti | |
Totâle | 1.100.000[1] (2008) |
Clasificaçión | |
Filogénezi | Léngoe indoeoropêe Itàliche Romànze Romànze òcidentâli Gàllo-itàliche Emiliàn-romagnòllo Romagnòllo |
Còdici de clasificaçión | |
ISO 639-3 | rgn (EN)
|
Glottolog | roma1328 (EN)
|
Estræto in léngoa | |
Diciaraçión universâle di dirìtti umâni, art. 1
Tot j'èsar umân i nes lèbar e cumpègn in dignità e dret. Ló j'è duté ad rason e'd cuscienza e j'ha d'azì j'on vers j'étar com s'j fos fradel. | |
Difuxón do Rumagnôl. | |
Inta provìnsa de Pézaro e Urbìn l'é parlòu o gàllo-picén[3], conscideròu inte çèrte clasificaçioìn tradiçionâli cómme pàrte do romagnòllo ò a lê ligòu inte 'n mòddo stréito, e dónca inclûzo into ciù grànde continnum lengoìstico emiliàn-romagnòllo[4][5][6][7][8]. A ògni mòddo, gh'é di stùddi ciù nêuvi che ne móstran cómme o gàllo-picén o no ségge do tùtto in adexón a-o romagnòllo, prezentàndo 'na série d'eleménti de tîpo itàlo-centrâle insémme a-i ciù tìpichi fenòmeni gàllo-itàlichi arivæ da-a Romàgna de levànte, di quæ o gàllo-picén o l'é o prìmmo anticipatô[9].
Pe cóntra o romagnòllo, fàndo pàrte do grùppo gàllo-itàlico, o l'é ciù scìmile a-e léngoe parlæ inta Cianûa Padànn-a, vegnìndo caraterizòu da 'n'inportànte moltiplicaçión di fonêmi vocàlichi e da 'na prezénsa bén bén marcâ de consonànte, chò-u caraterìzan inta costruçión de frâze, spécce se interogatîve ò negatîve. Cómme a ciù pàrte de léngoe, o romagnòllo o gh'à de sò sudivixoìn intèrne. Inta sò ària se peu defæti identificâ træ zöne diferénti, che ciù ò mêno coincìddan co-a Romàgna de ponénte (Ravénn-a[n. 4]-Forlì), a Romàgna de levànte (Cezénn-a-Rìmini) e a Romàgna apenìnica, óltre a-e numerôze micro-variaçioìn che se trêuvan inte ògni çitæ, pàize ò quartê. Prezénpio a Santarcàngiou de Romàgna gh'é 'n'interesànte îzoa lengoìstica, da-e ditongaçioìn particolæ, òpû se trêuvan bén bén de infloénse toscànn-e in sciô parlâ da Romàgna toscànn-a, che se són svilupæ inte sto mòddo chi pe raxoìn giögràfiche e stòriche.