Údolí Kohoutovického potoka
From Wikipedia, the free encyclopedia
Údolí Kohoutovického potoka je prírodná pamiatka nachádzajúca sa v katastri brnianskej štvrte Pisárky na území mestskej časti Brno-Kohoutovice v bezprostrednom susedstve cesty medzi Pisárkami a Kohoutovicami. Územie zaberá 15-40 m široký pruh pozdĺž Kohoutovického potoka o dĺžke 1,2 km.[2]
| Údolí Kohoutovického potoka | |
| prírodná pamiatka | |
 Koryto Kohoutovického potoka v prírodnej pamiatke | |
| Štát |  Česko |
|---|---|
| Región | Juhomoravský kraj |
| Okres | Okres Brno-mesto |
| Lokalita | Pisárky |
| Nadmorská výška | 248 - 304 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′33.12″S 16°32′51.34″V |
| Rozloha | 2,9455 ha |
| Vznik | 1. november 1987[1] |
| - Vyhlásil | Krajský úrad Juhomoravského kraja |
| Správa | AOPK ČR Brno |
| Kód AOPK ČR | 1042 |
  Údolí Kohoutovického potoka Poloha na mape Česka | |
| Webová stránka: Biolib.cz | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Predmetom ochrany je prirodzené koryto meandrujúceho potoka a pôvodné lesné porasty s prevahou buka na svahoch,[2] hostiace niektoré vzácne druhy rastlín horských a podhorských polôh.[3]
Geológia
Do skalného podložia tvoreného biotitickým granodioritom vyhĺbil Kohoutovický potok postupným odnášaním čiastočiek pôdy úzke zarezané údolie, na ktorého dne sa hromadí chladný vzduch a spôsobuje, že v ňom panuje mikroklíma s nižšou teplotou ako vo svahoch nad ním (teplotná inverzia).[2][4]
Koryto potoka je kamenisté až balvanité, s častými meandrami, kaskádami a tôňami. V suchom letnom období koryto takmer vysychá a voda sa drží v malých tôňach, v období prívalových dažďov prietok rýchlo stúpa a voda odnáša naplaveniny vrátane veľkých kameňov.[2]
Flóra a fauna
Údolie obývajú lesné spoločenstvá dubobukového vegetačného stupňa s prevahou buka lesného (Fagus sylvatica), duba zimného (Quercus petraea) a hrabu obyčajného (Carpinus betulus), medzi ktorými sa roztrúseno vyskytuje javor horský (Acer pseudoplatanus), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), lipa malolistá (Tilia cordata) a lipa veľkolistá (Tilia platyphyllos). V krovom poschodí prevažuje lieska obyčajná (Corylus avellana), miestami sa vyskytuje tiež ohrozený klokoč perovitý (Staphylea pinnata). V podraste je zaujímavý výskyt horskej byliny srnovníka purpurového (Prenanthes purpurea), ktorý indikuje klimatickú inverziu. Z chránených druhov je najvýznamnejší výskyt chránenej silne ohrozenej orchidey vtáčej prilby červenej, ktorá tu má jedinú lokalitu na území mesta.[5] Z chránených druhov sa ďalej vyskytuje vtáčia prilba biela (Cephalanthera damasonium), vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia) , prilbica žltá (Primula lycoctonum), ľalia zlatohlavá (Lilium martagon) a medúnka medovkolistá (Melittis melissophyllum).[2][5]
Typickými vtáčími druhmi územia sú napr. brhlík obyčajný (Sitta europaea) alebo trasochvost biely (Motacilla alba), ktorého možno často zastihnúť v koryte potoka .[2]
vtáčia prilba červená (Cephalanthera rubra)
prilbica žltá (Aconitum lycoctonum)
ľalia zlatohlavá (Lilium martagon)
klokoč perovitý (Staphylea pinnata)
Torzo buka s plodnicou práchnovca kopytového (Fomes fomentarius)
Vyznačenie hranice chráneného územia: na vonkajšej strane sú dva červené pruhy, na vnútornej jeden
Jedna z mnohých nezvyčajne čistých tôní na Kohoutovickom potoku
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
