From Wikipedia, the free encyclopedia
Čandraján-2 (sanskrit: चन्द्रयान-२; sanskrit: [tʃəndrəjaːn dʋi]; angl. Chandrayaan-2) je druhá mesačná prieskumná misia Indie po Čandraján-1.[1] Vyvinutá indickou organizáciou pre výskum vesmíru (ISRO). Misiu vyniesol nosič LVM 3 (GSLV Mk III).[2] Obsahuje lunárny orbiter, lander a rover, všetko vyvinuté Indiou.[3]
Čandraján-2 | |
Lunárny orbiter, pristávací modul, rover | |
Prevádzkovateľ | ISRO |
---|---|
Súčasný stav | Orbiter funguje, lander a rover zanikli |
Družica | Mesiaca |
Dátum štartu | 22. júl 2019 21:21 UTC |
Nosná raketa | LVM 3 |
Kozmodróm | Kozmické centrum Satiša Dhawana |
COSPAR ID | 2019-042A |
Pristátie na Mesiaci | |
Teleso | Mesiac |
Dátum | 6. september 2019 |
Súradnice | 70°J |
Čandraján-2 mal pôvodne naplánovaný štart na apríl 2019. Štart preložený na 14. júla 2019 v 21:21 UTC[4] (v Indii bolo už 15.) bol prerušený v čase -56 minút pred zážihom kvôli technickej poruche. Úspešne odštartoval až 22. júla 2019 o 09:13 UTC (14:43 IST)[5]. Pozemná sonda s vozidlom sa pokúsila o mäkké pristátie 6. septembra medzi dvoma krátermi Manzinus C a Simpelius N na južnej mesačnej šírke asi 70°.[6] Vo výške 2,1 km nad povrchom sa spojenie s pristávacím modulom stratilo.[7]
Miesto dopadu pristávacieho modulu Vikram lokalizoval tím LROC na súradniciach -70,8810°, 22,7840°[8]. Miesto dopadu je 660 metrov od plánovaného miesta pristátia.[9]
Miesto pristátia | Súradnice |
---|---|
SLS54 (hlavné miesto) | 70.90267°S 22.78110°E |
ALS01 (alternatívne miesto) | 67.87406°S 18.46947°W |
Bola by druhou misiou s pristátím rovera v blízkosti lunárneho južného pólu.[10]
Podľa ISRO táto misia mala použiť a otestovať rôzne nové technológie a uskutočniť nové experimenty. Kolesový rover sa mal pohybovať na povrchu Mesiaca a vykonávať chemické analýzy. Údaje mal odosielať na Zem cez modul Čandraján-2 na orbite.
Misia pokračovala s použitím úspešnej orbitálnej časti, orbiter mal pôvodne plánovanú prevádzku 1 rok,[11] ale v súčasnosti (jún 2023) stále funguje.
Misiu vyniesla raketa LVM 3 (GSLV Mk III). Hmotnosť nákladu bola približne 3 877 kg. Štartovala z vesmírneho strediska Satiša Dhawana na ostrove Sriharikota.[12]
Orbiter obieha Mesiac vo výške 100 km. Orbiter má osem vedeckých nástrojov; dve z nich sú vylepšenými verziami zo sondy Čandraján-1. Približná počiatočná hmotnosť bola 2 379 kg. Kamera Orbiter High Resolution Camera (OHRC) vykonávala pozorovania miesta pristátia s vysokým rozlíšením pred oddelením pristávacieho modulu od orbitera. Orbiter vyrobila spoločnosť Hindustan Aeronautics Limited a 22. júna 2015 bola dodaná do satelitného strediska ISRO.
Pristávací modul (angl. lander) misie[13] sa nazýval Vikram a bol pomenovaný po Vikram Sarabhai (1919 – 1971), ktorý je všeobecne považovaný za otca indického vesmírneho programu. Približná hmotnosť landera a rovera bola 1 471 kg. Pohonný systém landera sa skladal z ôsmich 50 N motorov pre riadenie polohy a piatich hlavných 800 N motorov odvodených z ISP 440 N Liquid Apogee Motor. Vikram mohol bezpečne pristáť na svahu do 12°.[14]
Hmotnosť vozidla (angl. rover) Pragyan[15] bola asi 27 kg, napájať ho mal solárny panel. Rover sa mal pohybovať na mesačnom povrchu na šiestich kolesách. Mal vykonávať chemickú analýzu na mieste a posielať dáta na orbitu, z ktorej by sa preniesli na pozemnú stanicu.
Pre navigáciu mal rover používať stereoskopický 3D pohľad vytváraný dvoma 1 megapixelovými monochromatickými kamerami NAVCAM.[16] Tímu pozemnej kontroly mali poskytnúť 3D pohľad na okolitý terén pred roverom a vytvoriť digitálny model výšky terénu, čo malo pomôcť pri plánovaní trasy.
Očakávaná životnosť Pragyan bola jeden lunárny deň, teda našich 14 dní, pretože sa neočakávalo, že by jeho elektronika prežila chladnú lunárnu noc. Jeho energetický systém mal však implementovaný cyklus spánku / prebudenia poháňaný solárnou energiou. Ak by elektronika prežila, mohla by byť prevádzka dlhšia ako sa plánovala.[17] Dve zadné kolesá vozidla mali logo ISRO s vyrazeným štátnym znakom Indie, ktoré by sa otlačilo do mesačnom povrchu spolu so vzorkovanými stopami, ktoré by sa používali na meranie presne prejdenej vzdialenosti, tiež nazývané ako vizuálna odometria.
Lander a rover havarovali. Nasledujúca misia, Čandraján-3, však niesla lander a rover s rovnakými označeniami, ktoré obsahujú niekoľko vylepšení a čerpajú zo skúsenosti z misií Čandraján-1 a Čandraján-2. Táto misia už bola úspešná.
ISRO vybral osem vedeckých nástrojov pre orbiter,[18] štyri pre lander,[19] a dve pre rover.[20] Hoci bolo pôvodne oznámené, že NASA a ESA by sa na misii zúčastnili poskytnutím niektorých vedeckých nástrojov pre orbiter[21] ISRO neskôr objasnil, že z dôvodu obmedzenia hmotnosti nebude mať na túto misiu zahraničné užitočné zaťaženie.[22]
Dráha | Dátum | Manéver | Trvanie | Dráha v km | Referencia |
---|---|---|---|---|---|
Geocentrická | 22. júl 2019 09:13:12 UTC | Štart | 16 min 14 s | 170 x 45 475 | [5] |
24. júl 2019 09:22 UTC | Zvýšenie orbity | 48 s | 230 x 45 163 | [23] | |
25. júl 2019 19:38 UTC | Zvýšenie orbity | 883 s | 251 x 54 829 | [24] | |
29. júl 2019 20:42 UTC | Zvýšenie orbity | 989 s | 276 x 71 792 | [25] | |
2. august 2019 09:57 UTC | Zvýšenie orbity | 646 s | 277 x 89 472 | [26] | |
6. august 2019 09:34 | Zvýšenie orbity | 1041 s | 276 x 142 975 | [27] | |
13. august 2019 20:51 UTC | Trans-lunárna dráha | 1203 s | 335 x 405 115 | [28] |
Dráha | Dátum | Manéver | Trvanie | Dráha v km |
---|---|---|---|---|
Mesačná | ||||
20. august 2019 03:32 UTC | LOI/LBN#1 | 1738 s | 118 x 18 072[29] | |
21. august 2019 07:20 UTC | brzdenie č. 2 | 1228 s | 118 x 4 412[30] | |
28. august 2019 03:34 UTC | brzdenie č. 3 | 1119 s | 179 x 1 412[31] | |
30. august 2019 12:48 UTC | brzdenie č. 4 | 1155 s | 124 x 164[32] | |
1. september 2019 12:51 UTC | brzdenie č. 5 | 52 s | 119 x 127[33] |
Dráha | Dátum | Manéver | Trvanie | Dráha | |
---|---|---|---|---|---|
Mesačná Vikram |
2. september 2019 07:45 UTC | Vikram separácia | 119 x 127[34] | ||
3. september 2019 03:20 UTC | Deorbit #1 | 4 s | 104 x 128[35] | ||
3. september 2019 22:12 UTC | Deorbit #2 | 9 s | 35 x 101[36] | ||
6. september 2019 20:08 | Vikram zostup | ||||
6. september 2019 20:20 UTC | Vikram pristátie | neúspešne[7] |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.