Čeština
západoslovanský jazyk používaný v Česku / From Wikipedia, the free encyclopedia
Čeština je jazyk západoslovanskej podskupiny slovanskej skupiny indoeurópskych jazykov.[1] Najviac je príbuzný so slovenčinou,[2] potom s ostatnými západoslovanskými jazykmi.
Čeština (Čeština) | |
Štáty | Česko Slovensko USA |
---|---|
Región | Stredná Európa |
Počet hovoriacich | 12 miliónov |
Poradie | 73 |
Klasifikácia | Indoeurópske jazyky |
Písmo | Latinka (česká abeceda) |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Česko Európska únia |
Regulátor | Akademie věd, Ústav pro jazyk český |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | cs |
ISO 639-2 | cze |
ISO 639-3 | ces |
Wikipédia | |
Adresa | cs.wikipedia.org |
Pomenovanie | Wikipedie, otevřená encyklopedie |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Základné frázy jazyka Čeština | |
Áno | Ano |
---|---|
Nie | Ne |
Možno | Možná |
Ahoj | Ahoj |
Dovidenia | Na shledanou |
Ďakujem | Děkuji |
Prepáčte | Promiňte |
Hovoríš po česky? | Mluvíš česky? |
Ľúbim Ťa | Miluji tě |
Všeobecná deklarácia ľudských práv | |
„Všichni lidé rodí se svobodní a sobě rovní co do důstojnosti a práv. Jsou nadáni rozumem a svědomím a mají spolu jednat v duchu bratrství.“ |
Po česky hovorí približne 12 miliónov ľudí, z toho viac ako 10 miliónov v Česku. V dôsledku niekoľkých vysťahovaleckých vĺn v uplynulých 150 rokoch hovoria po česky aj desaťtisíce emigrantov a ich potomkov, najmä v USA, Kanade, Slovensku, Nemecku, Rakúsku, Austrálii, Ukrajine a ďalších krajinách.
Spisovná čeština je značne vzájomne zrozumiteľná so spisovnou slovenčinou (menej s poľštinou či lužickou srbčinou), hoci niektoré nárečia sú málo vzájomne zrozumiteľné (napríklad východoslovenské nárečia pre Čechov). Počas Česko-Slovenska prichádzali česky a slovensky hovoriaci obyvatelia často do kontaktu s druhým jazykom, čo viedlo k lepšej schopnosti porozumenia, no po rozdelení štátu sa výrazne zmenila šírka kontakov používateľov češtiny či slovenčiny s druhou rečou, čo vedie k oslabeniu percepčného bilingvizmu u mladších generácií.[3] Toto platí najmä o mladšej českej generácii, ktorá sa dostáva do kontaktu so slovenským textom v nepomerne nižšej miere než počas čias spoločného štátu.[3]