Čiernofigúrová keramika
From Wikipedia, the free encyclopedia
Čiernofigúrová keramika je starogrécka keramika, ktorá je zdobená čiernofigúrovou maľbou. Technika čiernofigúrovej vázovej maľby sa vyvinula v Korinte v prvej polovici 7. stor. pred Kr. a dominovala až do príchodu červenofigúrovej vázovej maľby (cca do roku 530 pred Kr.). Do konca 6. stor. pred Kr. výroba korintských figúrových váz výrazne poklesla kvôli konkurencii z Atén.[1] Okrem Korintu a Atén sa čiernofigúrové vázy vyrábali v menšej miere aj v Sparte a na iných miestach gréckeho sveta.[2]
Priekopnícku úlohu s čiernofigúrovou vázovou maľbou zohral Korint, ktorý približne od roku 700 pred Kr. začal rozvíjať tento dekoratívny štýl.[3] V čiernofigúrovej maľbe sa postavy a ornamenty maľovali na prírodný hlinený povrch vázy čiernou farbou, vnútorná kresba a kontúry boli vyryté do čiernej farby. Po rytí presvitala odspodu svetlá hlina (korintskí hrnčiari mali k dispozícii obzvlášť jemnú, svetložltú hlinu[3]). Dodatočná aplikácia bielej a fialovej farby zvyšovala farebný efekt.[3] Starší štýl sa nazýva prótokorintský, ktorý pretrval asi 100 rokov.[2] Medzi užívané motívy patrili kvetinové a rastlinné vzory a tiež rôzne zvieratá a bodkované rozety, ktoré vyplňovali voľný priestor. Zvieratá sa objavovali bežnejšie ako ľudské postavy. Okolo roku 625 pred Kr. sa objavil čistý (vyzretý) korintský štýl. Na výzdobu váz sa stále používali zvieratá a mytologické stvorenia orientálneho typu, ktoré ale boli kreslené s menšou dôkladnosťou, a tiež kvetinové motívy vrátane zväčšených roziet používaných ako doplnok. Keramika prvej fázy tohto obdobia (asi do roku 600 pred Kr.) bola veľmi obľúbená a vo veľkej miere kopírovaná.[1] Silné obchodné mesto Korint si dlho udržiavalo vedúcu úlohu vo výrobe keramiky.[3]