2021
Rok / From Wikipedia, the free encyclopedia
Rok 2021 (MMXXI) bol kalendárny rok, ktorý v súlade s gregoriánskym kalendárom začal v piatok 1. januára a skončil v piatok 31. decembra.
Rýchle fakty
Roky: 2016 2017 2018 2019 2020 – 2021 – 2022 2023 2024 2025 2026 | |
Desaťročia: 10. roky – 20. roky 21. storočia – 30. roky | |
Storočia: 20. storočie – 21. storočie – 22. storočie | |
Slovensko: Rok 2021 v oblastiach: Zoznam vodcov: |
Zavrieť
Organizácia spojených národov vyhlásila rok 2021 za Medzinárodný rok mieru a dôvery, Medzinárodný rok kreatívnej ekonomiky pre udržateľný rozvoj, Medzinárodný rok ovocia a zeleniny a Medzinárodný rok eliminácie detskej práce.[1]
- Pozri aj: 2021 na Slovensku
- 1. január
- Portugalsko sa ujalo predsedníctva EÚ
- európskymi hlavnými mestami kultúry roku 2021 sa stali rumunské mesto Temešvár, grécke Elefsina a srbský Nový Sad[2]
- 4. január – britský súd zamietol žiadosť USA o vydanie spoluzakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea. USA sa proti rozsudku odvolali.[3]
- 5. január – po skončení samitu Rady pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom a Ománskom zálive obnovili Spojené arabské emiráty, Saudská Arábia, Bahrajn a Egypt diplomatické styky s Katarom[4]
- 6. január – spoločné zasadania komôr Kongresu USA bolo prerušené kvôli prieniku priaznivcom Donalda Trumpa do rokovacej sály, útok na budovu Kapitolu si vyžiadal päť ľudských životov[5]
- 9. január – neďaleko Jakarty sa do Jávskeho mora zrútil Boeing 737 indonézskych aerolínií, na palube bolo 62 ľudí[6]
- 10. január
- v kyrgizských prezidentských voľbách zvíťazil doterajší premiér Kirgizska Sadyr Žaparov. Paralelne s prezidentskými voľbami sa v Kirgizsku konalo aj referendum o forme vlády.[7]
- severokórejsky vodca Kim Čong-un bol na zjazde Kórejskej strany práce (KSP) zvolený generálnym tajomníkom strany[8]
- 11. január – vyšiel apoštolský list motu proprio Spiritus Domini, ktorým pápež František ustanovil, že ministériá lektorátu a akolytátu budú prístupné aj ženám, došlo tak k pozmenieniu kán. 230 §1 CIC[9]
- 12. január – Marian Kočner a Pavol Rusko boli potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu právoplatne odsúdení na 19 rokov odňatia slobody za falšovanie zmeniek TV Markíza.[10]
- 13. január
- Snemovňa reprezentantov odhlasovala 222 hlasmi podanie v poradí druhej ústavnej žaloby na prezidenta USA Donalda Trumpa. Stalo sa tak po jeho telefonáte s tajomníkom štátu Georgia Bradom Raffenspergerom, v ktorom ho Trump žiadal, aby preňho našiel hlasy, a po vpáde demonštrantov podporujúcich Trumpa do budovy Kapitolu.[11][12]
- v Kalábrii sa začal proces s mafiou ’Ndrangheta s viac ako 350 obžalovanými. Ide tak o najväčší proces s mafiou od 80. rokov 20. storočia.[13]
- estónsky premiér Jüri Ratas oznámil rezignáciu pre korupčný škandál, v ktorom figuruje jeho strana Estónska strana stredu[14]
- 14. január
- strana Italia Viva politika Mattea Renziho opustila taliansku vládu premiéra Giuseppeho Conteho, vláda sa ocitla v kríze, vláda stratila väčšinu v senáte[15]
- juhokórejský najvyšší súd potvrdil 20-ročný trest väzenia pre bývalú juhokórejskú prezidentku Pak Kun-hje[16]
- 15. január
- uplynulo 20 rokov od spustenia Wikipédie, slobodnej internetovej encyklopédie. Všetky jej jazykové mutácie viac než 55 miliónov článkov.
- Rusko odstúpilo od Zmluvy o otvorenom nebi. Urobilo tak po tom, ako od zmluvy v roku 2020 odstúpilo USA. Dohoda sa zameriava na prieskumné lety zamerané na budovanie vzájomnej dôvery monitorovaním vojenských aktivít[17]
- holandská vláda premiéra Marka Rutteho pre škandál okolo prídavkov na deti podala demisiu[18]
- 16. január
- 18. január
- ruský súd vzal do väzby ruského opozičného politika Alexeja Navaľného. Stalo sa tak po tom, čo sa po rehabilitácii po otrave novičokom vrátil z Nemecka do Ruska[21][22] Nasledujúce dni sa v Rusku uskutočnilo viacero väčších protestov, ktoré sprevádzalo masové zatýkanie[23]
- Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) odobrala Bielorusku právo spoluorganizovať Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v roku 2021. Dôvodom sú súčasná politická a epidemiologická situácia v krajine vzhľadom na bezpečnosť účastníkov.[24]
- 19. január – ruská opozícia zverejnila na kanáli Youtube investigatívny filmový dokument Dvorec dľa Putina. Istorija samoj boľšoj vziatki. Kremeľ údaje vo videu poprel.[25]
- 20. január – konala sa inaugurácia prezidenta a viceprezidenta Spojených štátov. Joe Biden sa stal 46. prezidentom Spojených štátov a Kamala Harrisová sa stala 47. viceprezidentom, prvou ženou na tomto poste.[26]
- 21. január – po protestoch verejnosti rezignoval mongolský premiér Uchnaagijn Chürelsüch. Stalo sa tak v súvislosti s pandémiou COVID-19 pre rozhorčenie verejnosti nad liečením rodičky a jej novonarodeného dieťaťa. V tejto súvislosti odstúpili aj vicepremiér zodpovedný za pandemické opatrenia, minister zdravotníctva a riaditeľ nemocnice.[27]
- 24. január – v Portugalsku sa konali prezidentské voľby. U v prvom kole ich vyhral úradujúci prezident Marcelo Rebelo de Sousa[28]
- 26. január
- počet potvrdených prípadov COVID-19 presiahol na celom svete 100 miliónov[29]
- taliansky premiér Giuseppe Conte odstúpil v súvislosti s politickou krízou v Taliansku z funkcie.[30]
- státisíce indických roľníkov protestovalo v Novom Dillí proti poľnohospodárskym reformám. Demonštranti prerazili policajné zátarasy a prenikli do historického komplexu Červenej pevnosti. Policajti protestujúcich rozháňali pomocou slziaceho plynu.[31]
- v Estónsku zložila prísahu nová vláda, premiérkou sa ako prvá žena v histórii krajiny stala Kaja Kallasová[32]
- 27. január – Rusko ratifikovalo predĺženie zmluvy o kontrole jadrových hlavíc (tzv. START 3), stalo sa tak po urýchlených rokovaniach s Washingtonom v priebehu predošlého týždňa[33]
- 31. január – Nguyễn Phú Trọng bol po tretíkrát zvolený za generálneho tajomníka Komunistickej strany Vietnamu.[34]
- 1. február – v Mjanmarsku sa uskutočnil štátny prevrat. Armáda na čele s generálom Min Aun Hlainom prevzala moc po tom, čo zadržala vrchných predstaviteľov štátu a na jeden rok vyhlásila výnimočný stav.[35][36]
- 2. február – ruského opozičného politika Alexeja Navaľného poslal súd na 3,5 roka do väzenia za údajné porušenie podmieneného trestu.[37]
- 10. február – čínska sonda Tchien-wen-1 úspešne vstúpila obežnú dráhu Marsu.[38]
- 12. február – novým premiérom Talianska sa stal Mario Draghi, bývalý šéf Európskej centrálnej banky.[39]
- 13. február – Senát USA v rámci procesu impeachmentu rozhodol, že bývalý americký prezident Donald Trump nie je vinný z podnecovania k vzbure. Hlasovanie sa skončilo v pomere 57 ku 43. Ku kladnému rozhodnutiu chýbalo 10 hlasov.[40]
- 14. február
- 15. február – bývalá nigérijská ministerka financií Ngozi Okonjová-Iwealová bola menovaná generálnou riaditeľkou Svetovej obchodnej organizácie.[44]
- 18. február – pristávací modul misie Mars 2020 s robotickým vozidlom Perseverance a dronom Ingenuity pristál na Marse v oblasti krátera Jezero.[45]
- 19. február – Spojené štáty sa opätovne pripojili k Parížskej dohode.[46]
- 21. február – v Líbyi sa uskutočnil neúspešný pokus o atentát na ministra vnútra Fathího Bašaghu[47]
- 22. február – v Konžskej demokratickej republike zabili talianskeho diplomata Lucu Attanasia. Zavraždený bol pri útoku na konvoj misie MONUSCO v národnom parku Virunga. Krajinu už desaťročia sužujú boje súperiacich ozbrojených skupín.[48]
- 23. február – v prezidentských voľbách v Nigeri zvíťazil bývalý minister vnútra Mohamed Bazoum.[49]
- 1. marec – bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy bol odsúdený za korupciu a obchodovanie s vplyvom.[50]
- 5. marec – Litva odmietla vydať bieloruskú opozičnú političku Svetlanu Cichanovskú, ktorá sa po prezidentských voľbách a protestoch v Bielorusku dlhodobo zdržiava v exile.[51]
- 6. marec – uplynul jeden rok od prvého zaznamenaného prípadu nákazy ochorením COVID-19 na Slovensku.[52]
- 7. marec – v celokrajinskom švajčiarskom referende schválili voliči zákaz zahaľovania tvárí na verejnosti. Zákaz podporilo viac ako 52 % voličov.[53]
- 8. marec – pápež František ukončil historicky prvú pápežskú návštevu Iraku. Počas návštevy ako prvý rímsky pápež celebroval omšu podľa chaldejského obradu. V Iraku sa stretol so šiítskym ajatolláhom Alím Sístáním a prezidentom Barhamom Sálihom. Ohlásil zároveň záujem navštíviť v septembri 2021 Slovensko.[54][55]
- 19. marec – v Katolíckej cirkvi sa začal Rok rodiny (lat. Amoris laetitia), ktorý potrvá do 26. júna 2022.[56]
- 21. marec – slovenská lyžiarka Petra Vlhová vyhrala Svetový pohár v alpskom lyžovaní 2020/2021.[57]
- 22. marec – nosná raketa Sojuz-2.1a vyniesla z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane na obežnú dráhu 38 satelitov vrátane druhej slovenskej družice GRBAlpha.[58]
- 29. marec – po šiestich dňoch sa podarilo uvoľniť kontajnerovú loď Ever Given, ktorá blokovala priechod Suezským prieplavom.[59]
- 30. marec – premiér SR Igor Matovič podal po koaličnej kríze demisiu. Vo funkcii ho nahradí doterajší minister financií Eduard Heger.[60]
- 1. apríl – prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenovala novú vládu Eduarda Hegera.[61]
- 2. apríl – železničná nehoda pri meste Chua-lien na Taiwane si vyžiadala približne 50 obetí.[62]
- 7. apríl – dánske kráľovské letectvo prevzalo na základni Fort Worth prvú stíhačku piatej generácie Lockheed Martin F-35 Lightning II z plánovanej dodávky 27 strojov.[63]
- 9. apríl – po erupcii sopky Soufrière na karibskom ostrove Svätý Vincent bolo evakuovaných približne 16 000 ľudí.[64]
- 11. apríl – iránske jadrové zariadenie pri mesta Natanz ohlásilo problémy s elektrickou distribučnou sústavou. Irán obvinil Izrael z jadrového terorizmu, konkrétne kybernetického útoku, ktorý v zariadení spôsobil explóziu.[65]
- 16. apríl – Raúl Castro oznámil odchod z postu lídra Komunistickej strany Kuby, čím končí 62-ročná dominancia rodiny Castrovcov, trvajúca od Kubánskej revolúcie.[66]
- 17. apríl – Česko vyhostilo 18 pracovníkov ruskej ambasády, pre podozrenie, že ruská tajná služba bola zapletená do výbuchov muničných skladov v roku 2014.[67]
- 19. apríl – robotický vrtuľník NASA Ingenuity vykonal na Marse prvý let motorového lietadla mimo planétu Zem.[68]
- 23. apríl – SpaceX Crew-2, druhý operačný let kozmickej lode Crew Dragon, odštartoval so 4-člennou posádkou z Kennedyho vesmírneho strediska k ISS.[69]
- 29. apríl – z kozmodrómu Wen-čchang na ostrove Chaj-nan Čína úspešne vypustila na nízku obežnú dráhu Zeme základný modul Tchien-che svojej kozmickej stanice Tchien-kung.[70]
- 30. apríl – pri davovej tlačenici počas osláv sviatku Lag ba-omer na izraelskej hore Meron zomrelo najmenej 44 ľudí.[71]
- 3. máj – v Mexiku sa pod súpravou metra na linke 12 zrútil most, zahynulo 25 ľudí a desiatky boli zranené.[72]
- 11. máj – pri útoku bývalého študenta na gymnázium v Kazani zomrelo deväť ľudí.[73]
- 18. – 22. máj – Eurovision Song Contest 2021 v holandskom Rotterdame
- 21. máj – začalo sa prímerie medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamás. Prímerie ukončilo násilné boje, ktoré medzi stranami vypukli v súvislosti s hrozbou vysťahovania niekoľkých palestínskych rodín z predmestia Šajch Džarrá vo východnom Jeruzaleme.[74]
- 21. máj – 6. jún – 84. majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji v lotyšskej Rige[75]
- 22. máj
- erupcia sopky Nyiragongo v Konžskej demokratickej republike si vyžiadala 15 obetí, láva zničila stovky domov na predmestiach Gomy.[76]
- čínske vozidlo Zhurong sondy Tchien-wen-1 zišlo na povrch Marsu, čím sa Čína stala iba druhou krajinou sveta, ktorá úspešne vyslala pohybujúceho sa robota na inú planétu.[77]
- 23. máj – bieloruské úrady zadržali novinára a disidenta Ramana Prataseviča potom, čo prinútili núdzovo pristáť lietadlo, ktorým cestoval z Grécka do Litvy.[78]
- začiatok júna – v africkej Botswane bol objavený tretí najväčší známy diamant na svete[79]
- 1. jún – pápež František promulgoval apoštolskú konštitúciu Pascite gregem Dei (Paste Božie stádo), ktorou novelizoval Kódex kánonického práva. Novela priniesla zmeny v trestnom práve Latinskej katolíckej cirkvi.[80]
- 2. jún – v Izraeli sa konali prezidentské voľby, voľby vyhral Jicchak Herzog[81]
- 7. jún – kozmická sonda Juno vykonala prelet okolo Jupiterovho mesiaca Ganymede s priblížením na 1 038 km.[82]
- 9. jún – Salvádor sa stal prvou krajinou sveta, ktorá prijala Bitcoin ako zákonné platidlo, s účinnosťou od 7. septembra.[83]
- 10. jún – prstencové zatmenie Slnka pozorovateľné v Severnej Amerike, Európe a severnej Ázii
- 11. jún – 11. júl – majstrovstvá Európy vo futbale 2020
- 15. – 17. jún – v Bratislave sa uskutočnila konferencia GLOBSEC 2021 Bratislava Forum. Okrem mimovládnych účastníkov sa konferencie zúčastnili prezidenti troch krajín, premiéri troch krajín, 25 ministri a prostredníctvom videokonferencie aj pápež František.[84]
- 16. jún – americký prezident Joe Biden a ruský prezident Vladimír Putin sa stretli na summite v Ženeve. Dohodli sa na návrate veľvyslancov do USA a Ruska.[85]
- 18. jún – v Iráne sa uskutočnili prezidentské voľby. Voľby vyhral Ebráhím Raísí. Účasť na voľbách bola rekordne nízka.[86]
- 21. jún
- poslanci švédskeho parlamentu vyslovili nedôveru menšinovej vláde švédskeho premiéra Stefana Löfvena, stalo sa tak prvýkrát v dejinách Švédska[87]
- v predčasných voľbách do arménskeho parlamentu drvivo zvíťazila strana Občianska dohoda (KP) premiéra Nikolu Pašinjana. Ako druhá skončila opozičná Aliancia Arménsko vedená exprezidentom Robertom Kočarjanom.[88]
- 23. jún
- ruská vojnová loď vypálila varovné výstrely, aby zabránila vstupu britského torpédoborca HMS Defender do územných vôd nárokovaných Ruskom neďaleko Krymu v Čiernom mori. Briti obvinenia odmietli s tvrdením, že sa plavili vo vodách Ukrajiny.[89]
- Ricardo Salles, brazílsky minister pre životné prostredie rezignoval po obvinení z účasti na nelegálnom obchode s drevom z Amazónie[90]
- maďarský prezident János Áder podpísal kontroverzný zákon proti pedofílii. Presadenie pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa homosexuality vyvolali ostré diskusie, demonštrácie a medzinárodnú kritiku, najmä zo strán niektorých predstaviteľov a krajín Európskej únie.[91]
- 24. jún
- pápež František prijal odstúpenie košického eparchu Milana Chautura, novým eparchom Košickej eparchie sa stal arcibiskup Cyril Vasiľ[92]
- v okolí moravských miest Břeclav a Hodonín pri slovenských hraniciach sa prehnala extrémne silná búrka s tornádom, zranených bolo 150 ľudí.
- 1. júl – Slovinsko sa ujalo predsedníctva EÚ
- 2. júl – americké jednotky po dvadsaťročnom pobyte opustili leteckú základňu Bagram v Afganistane
- 7. júl
- haitský prezident Jovenel Moïse bol zavraždený vo svojej vile na predmestí hlavného mesta Port-au-Prince
- Ústavný súd SR rozhodol, že referendum o predčasných voľbách by nebolo v súlade s Ústavou.
- 11. júl
- Majstrovstvá Európy vo futbale 2020 vyhralo Taliansko, ktoré vo finálovom zápase zvíťazilo nad Anglickom 2:1 po pokutových kopoch
- raketoplán SpaceShipTwo spoločnosti Virgin Galactic absolvoval suborbitálny let k hranici kozmického priestoru so šiestimi ľuďmi, vrátane zakladateľa spoločnosti Richarda Bransona
- v Moldavsku sa konali predčasné parlamentné voľby, zvíťazila stredopravá strana Akcia a solidarita prezidentky Maie Sanduovej.[93]
- predčasné voľby v Bulharsku vyhralo hnutie Občania za európsky rozvoj Bulharska expremiéra Bojka Borisova[94], takmer rovnaký počet hlasov získala strana Je taký národ (ITN) na čele s televíznym moderátorom a spevákom Slavim Trifonovom.[95]
- na Kube prepukli početné nepokoje proti komunistickej vláde, vysokým cenám a nedostatku potravín. Nasledujúce dni kubánska vláda zatkla viac ako 5000 protestujúcich, o život prišiel minimálne jeden protestujúci. Vláda z nepokojov obvinila USA.[96][97]
- 15. júl – silné búrky a následné povodne v západnej Európe, najmä na západe Nemecka, v Belgicku a Holandsku, si vyžiadali viac než 100 obetí na životoch[98]
- 16. júl – motu proprio Traditionis Custodes pápeža Františka nanovo zadefinovalo spôsoby používania predkoncilního misála (tzv. tridentská omša).[99]
- 19. júl – Suborbitálny nosič New Shepard absolvoval prvý let s ľudskou posádkou, v ktorej sa nachádzal aj najmladší, aj najstarší človek, ktorý kedy prekročil Karmánovu hranicu[100]
- 23. júl – 8. august – letné olympijské hry 2020 v japonskom Tokiu
- 23. júl – bieloruské úrady nariadili zatvoriť 43 mimovládnych organizácií, ktoré podľa prezidenta Alexandra Lukašenka „podkopávajú Bielorusko“.[101]
- 25. júl – tuniský prezident Kajs Saíd v súvislosti s masovými protestami odvolal premiéra Hišáma Mašíšího a pozastavil činnosť parlamentu. Strana obnovy označila kroky za štátny prevrat.[102]
- 27. júl – vo Vatikáne sa začal súdny proces s kardinálom Giovannim Becciuom a spol. obvinenými zo zneužívania úradov, vydierania a podvodov[103], proces býva niekedy označovaný za naväčší v dejinách Vatikánu[104]
- 29. júl – ruský modul Nauka sa po počiatočných problémoch po štarte pripojil k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) namiesto modulu Pirs. Po pripojení však neplánovane zapol svoje trysky, čím stanicu vychýlil z požadovanej orientácie. Stanicu sa podarilo dostať pod kontrolu.[105]
- 29. júl – novým prezidentom Peru sa stal Pedro Castillo[106]
- 2. august – bieloruská bežkyňa Kryscina Cimanovská, ktorú národný olympijský výbor nútil k predčasnému návratu do vlasti z olympijských hier v Tokiu, získala poľské humanitárne vízum
- 5. august – tigrajskí povstalci obsadili mesto Lalibäla v Etiópii, známe skalnými kostolmi na zozname svetového dedičstva UNESCO
- 6. august – rover Perseverance misie Mars 2020 odobral prvú vzorku, ktorá by mala byť nasledujúcou misiou dopravená na Zem.[107]
- 9. august – Medzivládny panel o zmene klímy vydal prvú časť novej hodnotiacej správy v ktorej uvádza, že ľudská činnosť preukázateľne spôsobila nárast teploty na Zemi a viedla k menšej stabilite celej planéty
- 15. august – hnutie Tálibán obsadilo po ofenzíve afgánske hlavné mesto Kábul, prezident Ašraf Ghání utiekol do Ománu a vládna moc sa rozpadla.[108]
- 17. august – Microsoft ukončil podporu prehliadača Internet Explorer
- 5. september – v japonskom Tokiu sa skončili Letné paralympijské hry. Slovenská výprava získala 5 zlatých, 2 strieborné a 4 bronzové medaily.[109]
- 5. – 12. september – uskutočnil sa medzinárodný eucharistický kongres v Budapešti
- 6. september – bieloruskú opozičnú líderku a členku Koordinačnej rady Maryju Kalesnikavovú odsúdili na 11 rokov väzenia. Ďalší člen rady, právnik Maksim Znak dostal 10-ročný trest.[110]
- 7. september – Tálibán predstavil prechodnú vládu Afganistanu premiéra Muhammada Hasana Achunda.[111]
- 10. september – ruská plynárenská spoločnosť Gazprom oznámila, že bola dokončená výstavba plynovodu Nord Stream 2, vedúceho po dne Baltského mora z Ruska do Nemecka.[112]
- 12. september – 15. september – konala sa návšteva pápeža Františka na Slovensku
- 16. september – spoločnosť SpaceX vyslala na oběžnú dráhu prvú plne civilnú misiu Inspiration4.[113]
- 26. september – voľby do Spolkového snemu. Angela Merkelová po 16. rokoch nekandidovala na post kancelárky v čele Kresťanskodemokratickej únie
- 1. október – začalo Expo 2020 v Dubaji (preložené kvôli pandémii COVID-19)
- 2. október – sonda BepiColombo, spoločný projekt ESA a JAXA, vrátane slovenskej participácie, vykonala prvý z plánovaných preletov okolo planéty Merkúr.[114]
- 5. október – spoločnosť Microsoft vydala operačný systém Windows 11.[115]
- 8. – 9. október – prebehli voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky
- 9. október – parlamentné voľby v Česku vyhrala koalícia SPOLU: ODS, KDU-ČSL, TOP 09 lídra Petra Fialu s 27,79 %, tesne nasledovaná hnutím ANO 2011 súčasného premiéra Andreja Babiša s 27,12 %, koalíciou Piráti a Starostovia s 15,62 % a SPD s 9,56 % platných hlasov.[116]
- 11. október – Alexander Schallenberg, doterajší minister zahraničných vecí, vystriedal na poste rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza, ktorý rezignoval pre podozrenia z korupcie.[117]
- 13. október – herec William Shatner, známy rolou kapitána Kirka zo seriálu Star Trek, sa vo veku 90 rokov stal dosiaľ najstarším človekom, ktorý absolvoval let do vesmíru.[118]
- 20. október – Európsky parlament udelil Sacharovovu cenu za slobodné myslenie ruskému opozičnému politikovi Alexejovi Navaľnému.[119]
- 30. – 31. október – stretnutie členov skupiny G20 v Ríme
- 7. november – Daniel Ortega opätovne obhájil post prezidenta Nikaraguy, úrad zastáva od roku 2007. Viaceré štáty voľby kritizovali ako frašku a podvod.[120]
- 15. november – Rusko zrealizovalo deštruktívny test protibalistického systému A-235 zničením družice Kozmos 1408 z roku 1982 za vzniku mračna kozmického odpadu.[121]
- 30. november – Barbados sa zmenil z monarchie na parlamentnú republiku na čele s prezidentkou Sandrou Masonovou namiesto britskej kráľovnej. Súčasťou Spoločenstva národov (Commonwealth) vo voľnejšej forme zostáva.[122]
- 2. december – Ženská tenisová asociácia (WTA) pozastavila svoje turnaje v Číne pre obavy o bezpečnosť tenistky Pcheng Šuaj po obvinení bývalého čínskeho vicepremiéra Čang Kao-liho zo sexuálneho napadnutia.[123]
- 12. december – obyvatelia Novej Kaledónie v referende odmietli nezávislosť na Francúzsku. Stúpenci nezávislosti referendum bojkotovali.[124]
- 13. december – Elon Musk bol vyhlásený osobnosťou roku časopisu Time.[125]
- 14. december – bieloruský opozičný politik Siarhej Cichanovski bol odsúdený k 18 rokom odňatia slobody za jeho rolu v protirežimných protestoch.[126]
- 25. december – po 25 rokoch príprav a množstve odkladov vyniesla raketa Ariane 5 z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba. Do cieľa v libračnom bode L2 by mal doraziť za 29 dní.[127]