Agnosticizmus
filozofický názor / From Wikipedia, the free encyclopedia
Agnosticizmus (z gr. a- = ne-, gnosis = poznanie) je filozofický názor, stanovisko, podľa ktorého nie je možné poznať podstatu vecí alebo sveta. Ide predovšetkým o metafyzické tvrdenia o živote alebo o existencii Boha, bohov či samotnej podstaty sveta. Poznanie sa obmedzuje iba na skúsenosť, na javy a podobne. K zástancom agnosticizmu zaraďujeme Huma, Kanta a pozitivistov. Filozofiu agnosticizmu ďalej rozvíjali Thomas Henry Huxley, Robert G. Ingersoll a Bertrand Russell.
Termín agnosticizmus je plodom 19. storočia (Th. H. Huxley) a označuje vtedy pozitivistický názor, že problémy metafyzickej pravdy a najmä náboženské otázky nie sú zodpovedateľné. Táto tendencia pokračuje v neopozitivizme 20. storočia a radikalizuje sa natoľko, že agnosticizmus považuje princípy náboženstva z hľadiska jazykovej analýzy a tautológie za nezmysel (porovnaj s ignosticizmom), pretože ich pravdivosť nemožno empiricky ani potvrdiť ani vyvrátiť.
Agnostici vo väčšine prípadov nie sú ateisti, pretože a priori neodmietajú existenciu Boha.