![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/90/Diomedeidae_collage.jpg/640px-Diomedeidae_collage.jpg&w=640&q=50)
Albatrosovité
From Wikipedia, the free encyclopedia
Albatrosovité (Diomedeidae) je čeľaď veľkých morských vtákov z radu víchrovníkotvarých. Albatrosy patria k najväčším vtákom schopných letu; rozpätie krídel pri najväčších jedincoch z rodu Diomedea (hlavne albatrosoch sťahovavých a albatrosoch kráľovských) dosahuje cez 3,5 m. Čeľaď albatrosovitých sa delí do štyroch rodov, a síce Diomedea, Thalassarche, Phoebetria a Phoebastria. Všetky recentné rody majú v slovenčine rovnaké meno albatros. BirdLife International a ACAP uznávajú 22 druhov albatrosov, avšak dá sa stretnúť s 13–24 rozoznávanými druhmi.
Albatrosovité | |||||||||||||||||||||||||||||
![]() Z ľavého horného rohu v smere ručičiek: albatros sťahovavý, hnedo-biely, čiernonohý, kráľovský, pestrozobý, malý | |||||||||||||||||||||||||||||
Vedecká klasifikácia | |||||||||||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| |||||||||||||||||||||||||||||
Vedecký názov | |||||||||||||||||||||||||||||
Diomedeidae Gray, 1840 | |||||||||||||||||||||||||||||
Synonymá | |||||||||||||||||||||||||||||
Phoebetriidae | |||||||||||||||||||||||||||||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||||||||||||||||||||||||||||
Jedná sa o statné vtáky so silnými nohami s tromi prstami spojenými blanou po celej ich dĺžke. Nohy sú vzhľadom k zbytku tela krátke, čím spôsobujú nápadné kolísanie počas chôdze. Operenie je dvojfarebné, a síce biele a tmavé. Vzory zafarbenia sa líšia podľa druhu. Najtmavší sú zástupcovia rodu Phoebetria, ktorých perie je prevažne čierne. Veľký zobák má predĺženú hornú čeľusť, ktorá je zaháknutá za dolnú čeľusť. Po stranách zobáka sa nachádzajú výrazné nozdry, do ktorých ústia soľné žľazy, ktorými albatrosy filtrujú nadbytočnú soľ z požitej morskej vody. Z nozdier vedú pozdĺžne kanáliky až na koniec zobáku, odkiaľ často odkvapkáva odfiltrovaná slaná voda. Farba zobáka spolu s farbou operenia patrí ku kľúčovým rozpoznávacím druhovým znakom na otvorenom mori. Albatrosy sú vynikajúcimi letcami a za svoj život dokážu preletieť milióny kilometrov. Počas lietania takmer nemávajú krídlami a používajú techniky známe ako dynamické plachtenie a svahové lietanie. Energetický výdaj počas letu je blízky stavu odpočinku. Albatrosy disponujú šľachou, ktorá krídla „zamkne“ v roztiahnutej pozícii, takže k ich udržaniu v horizontálnej polohe nepotrebujú používať svaly. Živia sa hlavne desaťramenatcami (sépie, kalmary) a rybami, jedálniček doplňujú kôrovcami a inými hlavonožcami. Potravu zbierajú väčšinou z povrchu morskej hladiny, avšak vedia sa aj potápať.
Albatrosy trávia väčšinu života na mori a na súš zalietajú len za účelom hniezdenia. 19 druhov sa vyskytuje na južnej pologuli (Južný, Tichý, Atlantický a Indický oceán), 3 druhy na severnej pologuli (severná časť Tichého oceánu). V severnej časti Atlantického oceánu sa albatrosy nevyskytujú, aj keď sa tam podľa fosílnych objavov v neskoršom neogéne (pred ~3 miliónmi rokov) vyskytovali. Hniezdia v kolóniach na neobývaných ostrovoch obklopených šírym oceánom. Veľkosť kolónie sa pohybuje od niekoľkých desiatok albatrosov až po stovky tisíc hniezdiacich párov. Hniezdia raz za rok alebo raz za dva roky a samica vždy kladie iba jedno veľké biele vajce. Hniezda majú väčšinou kužeľovitý tvar a sú postavené z papradia, hliny a ďalšieho dostupného materiálu. Inkubácia trvá najčastejšie 70–80 dní a sedenie na vajci je zdieľané zhruba rovnakým dielom medzi samcom a samicou. Mláďaťu trvá cirka 8 mesiacov, než sa osamostatní. Po opustení hniezda strávia mladé albatrosy prvé roky na mori a potom sa vracajú do materských kolónií, kde začnú s hľadaním partnera. Hľadanie partnera prebieha pomocou ritualizovaných a veľmi prepracovaných zásnubných tancov, ktoré patria k najkomplexnejším v celej vtáčej ríši. Tance predvádzajú samci aj samice po niekoľko hniezdiacich období, než sa z dvojice vytvorí pár. Partnerské puto trvá celý život.
Albatrosovité patria k najohrozenejším vtákom s významným poklesom populácie v priebehu 20. a 21. storočia. Na vine je predovšetkým komerčný rybolov (hlavne rybolov na dlhé lovné šnúry a čiastočne aj rybolov vlečnými sieťami), pri ktorom albatrosy často umierajú ako nechcené vedľajšie úlovky. Sú citlivé aj na súčasnú klimatickú zmenu a negatívne ich ovplyvňuje aj znečistenie morí plastami. Niektoré populácie ohrozujú invázivné druhy živočíchov akými sú napríklad myši, krysy, potkany, a šelmy ako napríklad zdivočene mačky a hranostajové. Albatrosy nemajú vyvinuté prirodzené reflexy na obranu pred predátormi a sú doslova zožraté za živa. Najzraniteľnejšie sú mláďatá. Negatívne dopady novodobých hrozieb sa snaží odstrániť alebo aspoň zmierniť medzinárodná Dohoda o ochrane albatrosov a víchrovcov. Albatrosy sú opradené mnohými mýtmi a povesťami a vystupujú v mnohých literárnych dielach. Podľa klasickej námorníckej legendy albatrosy nesú duše utopených námorníkov a ich zabitie prináša smolu a nešťastie. Jedným z najznámejších literárnych diel venovaným albatrosom je Pieseň starého námorníka (1798), v ktorom námorník bezdôvodne zabije albatrosa, a celá posádka lode je za to potrestaná tajomnými prírodnými silami.