From Wikipedia, the free encyclopedia
Alexandr Vaľterovič Litvinenko (rus. Алекса́ндр Ва́льтерович Литвине́нко; * 4. december 1962, Voronež – † 23. november 2006, Londýn) bol agent Výboru pre štátnu bezpečnosť (KGB) Sovietskeho zväzu a nástupníckej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Ruska.
Alexandr Vaľterovič Litvinenko | |
Narodenie | 4. december 1962 Voronež, ZSSR |
---|---|
Úmrtie | 23. november 2006 (43 rokov) Londýn, Spojené kráľovstvo |
Národnosť | ruská |
Odkazy | |
Commons | Alexandr Vaľterovič Litvinenko |
Detstvo prežil v meste Naľčik, kde tiež dokončil strednú školu. V roku 1980 nastúpil na povinnú vojenskú službu do vojsk Ministerstva obrany ZSSR. V roku 1985 absolvoval v meste Ordžonikidze (dnešný Vladikavkaz) veliteľskú školu. Následne pôsobil ako dôstojník sovietskej tajnej služby KGB a neskôr ruskej FSB. V roku 1994 bol poverený vyšetrovaním atentátu na Borisa Berezovského, s ktorým sa neskôr zoznámil.
V roku 1997 bol prevelený do 7. oddelenia Úradu pre vyšetrovanie a boj proti organizovanému zločinu (tzv. URPO) FSB ako vedúci operačný dôstojník a zástupca náčelníka 7. oddelenia. V tejto pozícií referoval vtedajšiemu riaditeľovi FSB Putinovi o množstve skorumpovaných pracovníkoch FSB. V roku 1998 bol vyšetrovaný pre možné zneužitie právomocí.
V roku 1998 na tlačovej konferencii so skupinou spolupracovníkov (Šebalin, Poňkin, Ščelov, Latyšonok) verejne vyhlásil, že jeho nadriadení z tajnej služby mu prikázali zavraždiť Borisa Berezovského[1]
Verejne kritizoval ruského prezidenta Vladimira Putina. V roku 2000 po tom čo bolo v súvislosti s ním vynesených viacero obvinení, požiadal v Spojenom kráľovstve o politický azyl a utiekol do Londýna. Následne údajne spolupracoval s britskou tajnou službou MI6.
Zomrel v Londýne v roku 2006 na otravu rádioaktívnym polóniom 210. Z vraždy bol obvinený ruský ex-špión Andrej Lugovoj. [2]
Britský fyzik Norman Dombey oznámil vyšetrovateľom, že Litvinenko zomrel po dávke 26,5 mikrogramu polónia, ktoré bolo vyrobené v závode Avangard ležiacom 500 kilometrov juhovýchodne od Moskvy. Upozornil tiež, že žiadna iná krajina polónium nevyrába. Británia prestala s jeho produkciou v 70. rokoch 20. storočia.[3]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.