Americká vojna za nezávislosť
vojna v rokoch 1775 – 1783 medzi Kráľovstvom Veľkej Británie a 13 kolóniami v Severnej Amerike / From Wikipedia, the free encyclopedia
Americká vojna za nezávislosť alebo Americká revolúcia alebo Boj amerických osád/kolónií za nezávislosť (angl. American Revolutionary War, American War of Independence, American Revolution) bola vojna v rokoch 1775 – 1783 medzi Kráľovstvom Veľkej Británie a 13 kolóniami v Severnej Amerike. Vojna skončila zvrhnutím britskej vlády a založením Spojených štátov amerických.
Americká vojna za nezávislosť | |||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Bitka o Bunker Hill, Smrť Montgomeryho v Quebecu, Námorná bitka pri Myse sv. Vincenta, Bitka pri Cowpense | |||||||||||
| |||||||||||
Protivníci | |||||||||||
USA Francúzsko Španielsko Holandsko |
Veľká Británia Lojalisti Irokézi | ||||||||||
Velitelia | |||||||||||
George Washington Gilbert de La Fayette Tadeusz Kościuszko |
Juraj III. Lord Cornwallis {VZ} | ||||||||||
Sila | |||||||||||
27 000 kolonistov, 13 500 Francúzov, 8 000 Španielov, milície (domobrana) | 12 500 britských vojakov, 5 200 záložných vojakov, 10 765 nemeckých posíl, 5 000 členov lojalistov | ||||||||||
Straty | |||||||||||
~25 000 Američanov, 10 000 Francúzov, 5 000 Španielov a 500 Holanďanov | ~27 294 | ||||||||||
Kľúčovú úlohu v pomoci revolúcii zohralo Francúzsko: zásobovalo amerických vlastencov financiami a muníciou, organizovalo koalíciu proti Británii, vyslalo loďstvo a námorníctvo, ktoré malo rozhodujúcu rolu vo vojne a nakoniec efektívne ukončilo vojnu pri Yorktowne. Američania, napriek tomu, že boli ovplyvnení osvieteneckými filozofmi, boli proti absolutistickej monarchii ako modelu vládnutia a nepokladali francúzsku formu vlády za vzor. V dôsledku francúzskej účasti na oslobodzovacej vojne amerických kolónií a na prvej porážke britskej monarchie, sa o 6 rokov neskôr rozpadla francúzska monarchia, keďže francúzski vojaci, najmä vysoká šľachta (určujúca vplyv v krajine, francúzski generáli Lafayette a Rochambeau – velitelia francúzskych vojsk v USA), priniesli z Ameriky do Francúzska myšlienky zastupiteľskej demokracie, slobody a rovnosti.
Americká revolúcia zahŕňala sled širokých intelektuálnych a sociálnych pohybov, ktoré sa objavili vo včasnej americkej spoločnosti; napríklad nové republikánske ideály, ktoré sa zakorenili v americkom obyvateľstve. V niektorých kolóniách vypukli ostré politické debaty o úlohe demokracie vo vláde.
Obdobie revolúcie sa začalo po roku 1763, keď Francúzsko prehralo sedemročnú vojnu (1756 – 1763) a stratilo Kanadu (provincie Quebec a Montreal, ktoré sa ale nikdy nestali anglickými, žilo tam francúzske obyvateľstvo). Prijatím názoru, že kolónie by mali platiť značnú časť výdavkov na ich obranu, Británia uvalila rad daní: 1768 – kolkovné a daň z čaju, cukru, soli a dovážaných potravín, ktoré sa stali nepopulárnymi, pretože kolóniám chýbali volení zástupcovia v britskom parlamente. Veľa kolonistov považovalo zákony za nelegitímne. Po protestoch v Bostone Británia vyslala do vzbúrených provincií bojové jednotky a Američania mobilizovali milície. Boje vypukli v roku 1775. Hoci lojalistov bolo 15 – 20 % obyvateľstva, cez vojnu patrioti kontrolovali 80 – 90 % svojho územia a Británia udržala len niekoľko pobrežných miest. V roku 1776 zástupcovia 13 kolónií jednomyseľne odhlasovali prijatie Deklarácie nezávislosti, ktorá ustanovila Spojené štáty americké. Američania vytvorili v roku 1778 koalíciu s Francúzskom, ktorá vyrovnala vojenské a námorné sily. Francúzske loďstvo porazilo anglické v Karibskom mori, aj pri myse Chesapeake, a vylodilo na americkú pevninu francúzske vojská generála de La Fayetta a generála de Rochambeau, ktoré sa pripojili k Američanom (generál George Washington, od r. 1789 prvý prezident USA). Dve britské armády boli zajaté pri Saratoge v roku 1777 a Yorktowne v 1781, čo viedlo k podpísaniu parížskeho mieru v roku 1783 a k ústupu britských armád z USA, ktoré sa stali plne nezávislé. USA boli v čase svojho vzniku ohraničené na severe britskou Kanadou, na juhu španielskou Floridou a na západe riekou Mississippi.