Pavol (apoštol)
kresťanský apoštol / From Wikipedia, the free encyclopedia
Pavol (predtým nazývaný Saul Tarzenský; cca. 5, Tarsus, Turecko – † cca. 64/65, Rím, Taliansko) známy tiež ako Pavol Apoštol[1] alebo Svätý Pavol, bol kresťanský apoštol, ktorý šíril Ježišovo učenie vo svete prvého storočia.[2] Bol všeobecne považovaný za jednu z najvýznamnejších osobností apoštolského veku.[3] Od polovice 40. do polovice 50. rokov nášho letopočtu založil niekoľko kresťanských komunít v Malej Ázii a Európe.
svätý Pavol | |
Biografické údaje | |
---|---|
Narodenie | cca. 5 Tarsus, Cicilia, Rímske cisárstvo |
Úmrtie | cca. 64 alebo 67 (vo veku 61 – 62 alebo 64 – 65 rokov) pravdepodobne Rím, Rímske cisárstvo |
Uctievanie | |
Atribúty | meč, kniha |
Patronát | katolíckej tlače, robotníčok, teológov a duchovných správcov, mesta Londýna, tkalcov; proti ušným chorobám, proti kŕčom, proti hadiemu uštipnutiu, proti strachu; za plodnosť polí |
Cirkev | katolícke, anglikánske, luteránske i pravoslávne cirkvi |
Sviatok | 29. jún, 25. január – obrátenie |
Odkazy | |
Pavol (multimediálne súbory na commons) | |
Podľa knihy Nového zákona Skutky apoštolov bol Pavol farizejom.[4] Zúčastnil sa na prenasledovaní prvých Ježišových učeníkov, možno Židov z helenizovanej diaspóry, ktorí konvertovali na kresťanstvo,[5] v oblasti Jeruzalema pred jeho konverziou. Nejaký čas po tom, čo Pavol schválil popravu Štefana,[6] cestoval po ceste do Damasku, aby tam našiel nejakých kresťanov a priviedol ich „spútaných do Jeruzalema“.[7] Na poludnie zažiarilo okolo neho aj tých, ktorí boli s ním, svetlo jasnejšie ako slnko, čo spôsobilo, že všetci padli na zem, pričom zmŕtvychvstalý Kristus sa slovne prihovoril Pavlovi ohľadom jeho prenasledovania.[8][9] Keď bol oslepený[10] a dostal príkaz vstúpiť do mesta, o tri dni neskôr mu Ananiáš z Damasku vrátil zrak. Po týchto udalostiach bol Pavol pokrstený a hneď začal vyhlasovať, že Ježiš Nazaretský je židovský mesiáš a Boží Syn.[11] Približne polovica obsahu knihy Skutky apoštolov podrobne opisuje život a dielo Pavla.
Štrnásť z 27 kníh Nového zákona sa tradične pripisuje Pavlovi.[12] Učenci nepopierajú, že sedem z Pavlových epištol je autentických, s rôznou mierou argumentácie o zvyšných. Pavlovo autorstvo Listu Hebrejom sa v samotnom liste neuplatňuje a už v 2. a 3. storočí sa o ňom pochybovalo. Od 5. do 16. storočia sa takmer bez pochýb akceptovalo, že autorom listu Hebrejom bol Pavol,[13] ale tento názor dnes vedci takmer všeobecne odmietajú.[14][15] O ďalších šiestich sa niektorí učenci domnievajú, že pochádzali od nasledovníkov píšucich v jeho mene, pričom použili materiál z Pavlových prežívajúcich listov a listov, ktoré napísal a ktoré už neprežili. Iní vedci tvrdia, že myšlienka pseudonymného autora sporných listov vyvoláva veľa problémov.[16]
Pavlove epištoly sú aj dnes životne dôležitými koreňmi teológie, bohoslužby a pastoračného života v latinských a protestantských tradíciách Západu, ako aj vo východných katolíckych a pravoslávnych tradíciách Východu.[17] Pavlov vplyv na kresťanské myslenie a prax bol charakterizovaný ako „hlboký, keďže je všadeprítomný“, medzi vplyvmi mnohých iných apoštolov a misionárov zapojených do šírenia kresťanskej viery.