Arménske kráľovstvo (starovek)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Arménske kráľovstvo (iné názvy: Veľké Arménsko[1], Veľká Arménia[2][3]) bol staroveký štátny útvar, monarchia na území juhozápadnej Ázie v oblasti Arménskej vysočiny. Počiatky formovania štátu siahajú do 6. storočia pred Kristom (Arménska satrapia), nezávislosť štátu sa však začala formovať až v 4. storočí pred Kristom v súvislosti s rozpadom ríše Alexandra Veľkého a príchodom Rimanov. Najväčší rozkvet dosiahlo za vlády Tigrana II. Veľkého (95 – 56 pred Kristom), keď patrilo k najmocnejším štátom vtedajšieho sveta. Začiatkom nového letopočtu sa stala nárazníkovým štátom Rímskej ríše a Partskej ríše, pričom v krajine krajine sa striedal ich vplyv. Ku kompromisu veľmocí došlo v roku 63, keď na arménsky trón zasadla partská dynastia Arsakovcov, ktorá však vládla ako rímsky vazal.[4] Spory medzi veľmoci ale trvali i naďalej. V roku 301/314 arménsky kráľ Trdat III. Veľký vyhlásil kresťanstvo za štátne náboženstvo, čím sa Arménsko stalo najstaršou kresťanskou krajinou na svete. Krajina ako celok existovala do roku 387, keď bola rozdelené medzi Novoperzskú a Východorímsku ríšu.[1][5] V rámci Perzie následne ešte kráľovský titul existoval do roku 428, keď bol na žiadosť arménskej šľachty zrušený.[6][7]
Veľké Arménsko
| |||||||||
Geografia
| |||||||||
| |||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||
Národnostné zloženie |
|||||||||
Štátny útvar | |||||||||
dedičná monarchia | |||||||||
Materský štát |
|||||||||
Vznik |
zisk samostatnosti po smrti Alexandra Veľkého | ||||||||
Zánik |
rozdelenie medzi Východorímsku a Novoperzskú ríšu v roku 387 a zánik kráľovského titulu v roku 428 | ||||||||
|