Božena Němcová
česká spisovateľka / From Wikipedia, the free encyclopedia
Božena Němcová, rod. Barbora (Novotná) Panklová (* 4. február 1820, Viedeň – † 21. január 1862, Praha) bola česká spisovateľka, jedna zo zakladateľov modernej českej prózy. Mala záujem o folklór, vrchol jej diela tvoria poviedky a rozsiahlejšie prózy z vidieckeho prostredia. Známa sa stala predovšetkým dielom Babička. Táto najčítanejšia česká kniha, ktorá sa dočkala vyše 300 vydaní v češtine a bola preložená do ďalších 21 jazykov, patrila medzi povinné školské čítanie aj na Slovensku.[1]
Božena Němcová | |
česká spisovateľka | |
Narodenie | 4. február 1820 Viedeň, Rakúske cisárstvo (dnes Rakúsko) |
---|---|
Úmrtie | 21. január 1862 (41 rokov) Praha, Rakúske cisárstvo (dnes Česko) |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Božena Němcová |
Němcovej dielo spolutvorí vrcholné obdobie českého národného obrodenia.
Božena Němcová pobudla aj na Slovensku a bola to práve ona, ktorá v knihe Slovenské pohádky a pověsti zachytila najznámejšie slovenské rozprávky ako Valibuk; Mahulena, krásná panna; Vlkolak; Sluncový kôň; Pamodaj šťastia, lavička; O dvanástich mesiačikoch a iné. Z tatranského prostredia pochádza aj próza Chyža pod horami.
Božena Němcová sa niekedy zaraďuje do neskorého romantizmu alebo raného realizmu, ale zvyčajne sa zaraďuje na hranicu medzi týmito dvoma smermi, alebo sa označuje ako autorka, ktorá sa vymyká týmto klasifikáciám. Možno uvažovať aj o súvislostiach so sentimentálnou estetikou smeru biedermeier.
Vzdelanie, najmä nemecké, získala v rokoch 1830 - 1833 vo Chvalkoviciach a český pravopis si zdokonalila až v dospelosti, počas svojho prvého pobytu v Prahe. Spája sa s úsilím o ženskú a národnú emancipáciu. Jej dielo jej vynieslo pozíciu českej národnej patrónky a pomyselnej strážkyne národnej identity. Okrem literárnych diel Boženy Němcovej je predmetom záujmu aj jej súkromný život, najmä nešťastné manželstvo a vzťahy s mužmi, ale aj chudoba, politické prenasledovanie a zdravotné ťažkosti, ktoré viedli k jej predčasnej smrti. Objavili sa aj hypotézy o spisovateľkinom nemanželskom a šľachtickom pôvode.
V 20. storočí si Němcová udržiavala neustálu pozornosť umelcov a vedcov. V 30. a 40. rokoch 20. storočia sa stala múzou avantgardných básnikov vrátane Vítězslava Nezvala, Jaroslava Seiferta a Františka Halasa.Prínos Němcovej pre českú kultúru vyzdvihovali osobnosti ako František Xaver Šalda a Václav Černý. Komunistickí autori ako Zdeněk Nejedlý (1927) a Július Fučík (1940) ju tiež označovali za kľúčovú autorku českého národa 19. storočia. Fučík ju považoval za zakladateľku modernej českej prózy.
Od 50. rokov však bola interpretácia jej diela úplne podriadená vládnucej ideológii. Božena Němcová bola prezentovaná ako priekopníčka socialistických myšlienok. Jej diela, podobne ako diela Aloisa Jiráska a Josefa Kajetána Tyla, boli opakovane vydávané a propagované prostredníctvom školského vyučovania, výstav a adaptácií. Avšak Němcová si udržala pozíciu v centre českého prozaického kánonu aj po roku 1989.
Martin C. Putna, český literárny kritik, napísal, že okolo Němcovej sa vytvoril na jednej strane obraz takmer mariánskeho ochrancu národa, na druhej strane "antimýtus" morálne nekonvenčnej spisovateľky s búrlivým milostným životom a túžbou patriť do vyššieho sveta.