Chalcedónsky koncil
štvrtý ekumenický koncil v kresťanstve / From Wikipedia, the free encyclopedia
Chalcedónsky koncil bol štvrtým ekumenickým koncilom v dejinách cirkvi. Konal sa v dňoch 8. októbra až 1. novembra 451 v meste Chalcedón v Bitýnii v Malej Ázii (dnes je to časť Istanbulu – Kadıköy).
Katolícka a ortodoxná cirkev uznáva závery tohto koncilu za záväznú súčasť svojej náuky.
Koncil rozhodol v dlhotrvajúcom a veľmi ostrom spore týkajúcom sa vzťahu božskej a ľudskej prirodzenosti v Ježišovi Kristovi v prospech náuky o dvoch prirodzenostiach (duofyzitizmus). Odsúdil teda monofyzitizmus (a miafyzitizmus) i nestorianizmus a sformuloval tzv. Chalcedónske vyznanie viery. To vyznáva, že Ježiš Kristus, ako druhá osoba Najsvätejšej Trojice, mal súčasne ľudskú i božskú prirodzenosť, pričom tieto dve prirodzenosti nie sú v Kristovi „ani zmiešané, ani oddelené“ (tzv. náuka o dvoch prirodzenostiach, duofyzitizmus). Koncil odmietajú tzv. orientálne cirkvi.