Chandra
From Wikipedia, the free encyclopedia
Röntgenové observatórium Chandra je röntgenový ďalekohľad, ktorý pracuje na obežnej dráhe Zeme. Je pomenovaný prezývkou indického astrofyzika Subrahmanyana Chandrasekhara, ktorý študoval záverečné štádiá evolúcie hviezd. V staroidnickom jazyku sanskrit znamená slovo chandra "jasnosť", ale aj "mesiac". Observatórium vyniesol na obežnú dráhu raketoplán Columbia v roku 1999 a odvtedy poskytuje veľmi cenné pozorovania a merania.
Organizácie | NASA, SAO, CXC |
Druh pozorovania | röntgenový |
Výška obežnej dráhy | 10 000 km (perigeum), 140 161 km (apogeum) |
Doba obehu | 3 858 min (64,3 h) |
Dátum vypustenia | 23. júl 1999 |
Stiahnutie z orbity | - |
hmotnosť | 4 800 kg |
WWW | http://chandra.harvard.edu/ |
Fyzikálne charakteristiky | |
---|---|
Druh ďalekohľadu | reflektor |
Priemer | 1,2 m |
Zberná plocha | ? |
Efektívna ohnisková vzdialenosť | 10 m |
Prístroje | |
ACIS | zobrazujúci spektrometer |
HRC | vysokorozlišujúca kamera |
HETGS | transparentná mriežka pre vysoké energie |
LETGS | transparentná mriežka pre nízke energie |
Chandru postavila firma TRW Space & Electronics Group, Redondo Beach (USA). Prevádzkovateľom je stredisko NASA Marshall Space Flight Center (MSFC) v Huntsville (USA). Chandra patrí medzi najväčšie projekty NASA. Celkové náklady na jej vývoj sa vyšplhali na jeden a pol miliardy dolárov. Spolu s Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom, Spitzerovým vesmírnym ďalekohľadom a observatóriom Compton GRO sa zaraďuje medzi Veľké kozmické observatóriá. So svojimi rozmermi 13,8 x 19,5 m a hmotnosťou 4 800 kg je to najväčší náklad, aký kedy Columbia na obežnú dráhu vyniesla.
Pozorovanie vesmírnu v röntgenovej oblasti spektra je veľmi zložité. Zemská atmosféra ho neprepúšťa, vďaka čomu je možný život na Zemi. Röntgenové detektory preto musia byť vynášané na obežnú dráhu. Chandra pozoruje v mäkkom röntgenovom žiarení od 1 keV do 10 keV. Úlohou observatória je vytvárať podrobné snímky a spektrá už objavených kozmických rönetgenových zdrojov s vysokou uhlovou aj spektrálnou rozlišovacou schopnosťou. V zozname objektov, ktoré pozoruje, nájdeme röntgenové dvojhviezdy, supernovy, zvyšky supernov, pulzary, aktívne galaxie, medzigalaktickú hmotu a kvazary.