Chrám Bohorodičky Ljevišskej
From Wikipedia, the free encyclopedia
Chrám Bohorodičky Ljevišskej (srb. Богородица Љевишка – Bogorodica Ljeviška, albán. Kisha e Shën Premtës) je pravoslávny episkopálny chrám Srbskej pravoslávnej cirkvi v meste Prizren nachádzajúci sa na spornom území Kosova. Chrám bol postavený v 14. storočí v srbsko-byzantskom štýle[5] na mieste staršieho chrámu niekedy z 10.[1] alebo 11. storočia[4].
Chrám Bohorodičky Ljevišskej (srb. Богородица Љевишка – Bogorodica Ljeviška) | |
srbský pravoslávny chrám v Kosove | |
pohľad z juhovýchodu z neďalekej hodinovej veže | |
Štát | Srbsko |
---|---|
Autonómny kraj/Štát | Kosovo |
Dištrikt | Prizren |
Opština/Komuna | Prizren |
Mesto | Prizren |
- súradnice | 42°12′41″S 20°44′09″V |
Architekt Freskár |
Nikola(os) (umelec z Epiru?)[1] Astrapas (Michal Astrapas?)[1] |
Štýl | postbyzantské umenie (srbsko-byzantský štýl)[2][3] komnénovské a palaiologovské fresky |
Materiál | tehla, vápenec |
Výstavba (raný chrám) |
10. storočie |
Výstavba (dnešný chrám) |
1306 – 1307 |
Vlastník | Srbská pravoslávna cirkev |
Svetové dedičstvo UNESCO | |
Názov súboru | Stredoveké pamiatky v Kosove |
Dátum zápisu | 2004 |
Cirkev | Srbská pravoslávna cirkev |
Zasvätenie | Zosnutie presvätej Bohorodičky[4] |
chrám na mape Srbska
| |
Wikimedia Commons: Bogorodica Ljeviška | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Stavba v sebe kombinuje prvky byzantskej architektúry a západnej románskej architektúry, nachádza sa v nej veľké množstvo zachovaných fresiek. V osmanskom období bola budova využívaná aj ako mešita. V roku 2004 bol chrám poškodený počas nepokojov v Kosove[6] a od toho istého roku je chrám v v rámci lokality Stredovekých pamiatok v Kosove súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V roku 2006 bol z dôvodu politickej nestability v regióne zapísaný na zoznam ohrozených pamiatok.[7] Spolu s ostatnými pamiatkami UNESCO na území Kosova stavba na zozname zotrvala aj po roku 2019.[8]