Cristina Fernándezová Kirchnerová
argentínska právnička a politička / From Wikipedia, the free encyclopedia
Cristina Elisabet Fernándezová Kirchnerová[1] (špa. Cristina Elisabet Fernández de Kirchner[2]), rodená Cristina Elisabet Fernándezová (špa. Cristina Elisabet Fernández[3]) (* 19. február 1953, La Plata, Argentína) je argentínska politička a právnička. 10. decembra 2007 sa stala 46. prezidentkou Argentínskej republiky. Vzhľadom na rôzne štátne zriadenia Argentíny v minulosti je považovaná za 51. prezidentku krajiny. Pred tým pôsobila ako poslankyňa v provinčnom parlamente provincie Santa Cruz, následne ako federálna poslankyňa a neskôr senátorka, v oboch prípadoch za túto provinciu. Po zvolení jej manžela Néstora Kirchnera za prezidenta v roku 2003 sa stala prvou dámou Argentíny, o dva roky neskôr bola zvolená opäť za federálnu senátorku, no tento raz za provinciu Buenos Aires. Po odchode z funkcie prezidentky bola v roku 2017 opäť zvolená do senátu.
Cristina Fernándezová Kirchnerová | ||||||||
46. prezidentka Argentínskej republiky | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 10. december 2007 – 9. december 2015 | ||||||||
Viceprezident | Julio Cobos (2007 – 2011) Amado Boudou (2011 – 2015) | |||||||
| ||||||||
Bývalá prvá dáma Argentínskej republiky | ||||||||
V úrade 25. máj 2003 – 10. december 2007 | ||||||||
Prezident | Néstor Kirchner | |||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 19.2.195319. február 1953 (71 rokov) La Plata, Argentína | |||||||
Politická strana | Justicialistická strana | |||||||
Alma mater | Národná univerzita v La Plate | |||||||
Profesia | právnička | |||||||
Národnosť | argentínska | |||||||
Vierovyznanie | rímskokatolícke | |||||||
Rodina | ||||||||
Rodičia | Eduardo Fernández Ofelia Esther Wilhelmová | |||||||
Manžel |
Néstor Kirchner (1975 – 2010) | |||||||
Deti | Máximo Florencia | |||||||
Odkazy | ||||||||
Cristina Fernándezová Kirchnerová na cfkargentina.com | ||||||||
Cristina Fernándezová Kirchnerová (multimediálne súbory) | ||||||||
Po Isabele Martínezovej Perónovej bola iba druhou ženou na čele Argentíny, no prvou zvolenou ženou do funkcie prezidenta v dejinách krajiny. Jej predchodcom vo funkcii bol jej manžel Néstor Kirchner, s ktorým založila v rámci Peronizmu nový politický smer nazývaný Kirchnerizmus. Po Carlosovi Menemovi a Juanovi Perónovi je treťou najdlhšie slúžiacou prezidentkou v dejinách Argentíny. Časopis Forbes ju v roku 2015 zaradil na 15. miesto v rebríčku 100 najvplyvnejších žien sveta.[4]
Podobne ako jej manžel, bola aj ona počas svojej vlády obviňovaná z populizmu, tiež sa objavovali obvinenia z korupcie a iných finančných machinácii, vďaka čomu mal narásť majetok manželov Kirchnerovcov.[5] Taktiež ju počas jej vlády začali viniť zo snahy zakryť skutočných páchateľov teroristického útoku na židovské centrum AMIA v Buenos Aires z roku 1994 v snahe získať pre Argentínu výhodné ropné kontrakty. Bola tiež obvinená z viacerých prípadov korupcie, ktorých sa mala dopustiť spolu so svojím manželom počas ich vlád.[6] Má tiež dlhodobé konflikty s najväčším argentínskym denníkom Clarín.[7]