Dejiny Švajčiarska
From Wikipedia, the free encyclopedia
Počas dejín Švajčiarska sídlilo na jeho území niekoľko národov. Po prvých obyvateľoch sem prišli Kelti, po nich Germáni. Oblasť Švajčiarska bola po určitú dobu súčasťou Rímskej ríše a po jej rozpade Franskej ríše. Od roku 1291 sa začalo vytvárať konfederačné spoločenstvo nazývané Švajčiarske spríženstvo, ktoré bolo zložené z väčšieho počtu prakticky samostatných celkov nazývaných kantóny a dlho aj ďalších celkov s rôznou mierou autonómie či podriadenosti k jednotlivým kantónom. V 16. storočí prebehla v časti Švajčiarska náboženská reformácia. V období novoveku často švajčiarski žoldnieri bojovali v armádach európskych veľmocí. Počas tridsaťročnej vojny a aj neskôr zostala väčšina Švajčiarska neutrálna, až v roku 1798 bolo Švajčiarsko vtiahnuté do vojenského konfliktu a jeho územie obsadili vojska revolučného Francúzska. Na území Švajčiarska bola vyhlásená centralizovaná Helvétska republika. Po páde Napoleona bolo obnovené pôvodné Švajčiarsko, ktoré naviac získalo nové územia. V prvej aj druhej svetovej vojne zostali Švajčiari neutrálni. Od roku 2002 je Švajčiarsko členom OSN.
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (31. 8. 2020) |