Dejiny Litvy
From Wikipedia, the free encyclopedia
Predkovia Litovcov – Ajsi (Balti) žili na pobreží Baltského mora už v 2. storočí pred Kr. Prvýkrát ich meno spomína rímsky historik Cornelius Tacitus vo svojom historickom diele Germania. Územie na ktorom žili Balti, sa rozprestieralo od rieky Visly po rieku Daugavu a od Baltského mora po Dneper. Časom sa Balti rozdelili na rozličné kmene, medzi ktorými boli Kurši, Žemajti, Aukštajci, Litovci, Jotvíni, Prusi, Selovia, Skalovia, Latgalovia a Zemgalovia. Základom litovského národa sa stali kmene Aukštajov a Žemajtov a časťou aj Kuršov, Zemgalov a Selov.
Prvú zmienku o Litovcoch nájdeme v Quedlinburgskej kronike už v roku 1009, kde sa v zázname zo 14. februára spomínajú tragické boje pohanov a arcibiskupa Bonifáca, ktorý bol poverený poľským kráľom Boleslavom Chrabrým, aby na území Jotvínov rozšíril kresťanstvo.
„Svätý Bunon, zvaný Bonifác, arcibiskup a mních, v jedenásty rok svojho panovania pri hraniciach Rusi s Litvou neprijatý pohanmi a 9. marca (14. februára) 1009 so svojimi 18 spojencami zabitý.“[chýba zdroj]
Toto teritórium bolo objektom sporu medzi Boleslavom I. Chrabrým a kyjevskoruským kniežaťom Vladimírom I., ktorý už v roku 983 donútil miestnych obyvateľov uznať moc Kyjevskej Rusi nad nimi.
Po vojenských ťaženiach kniežaťa Jaroslava I. Múdreho v rokoch 1040 a 1044 sa takmer na pol storočia stalo vazalom kyjevského štátu a bolo mu podriadené. Litovci museli Kyjevskej Rusi platiť daň, ktorú vyberali poľské kniežatá. Litva sa v ekonomike čoraz viac orientovala na krajiny Kyjevskej Rusi. Vojny, ktoré viedli poľské kniežatá v 12. storočí Litovci využili ako zámienku na rozšírenie svojho vplyvu v susedných krajinách. V rokoch 1183 – 1184 sa po prvýkrát odhodlali uskutočniť veľkú vojenskú výpravu do Rusi, ale pri meste Pskov stratili veľa vojakov. V roku 1185 prišli o územie Livónska a museli súhlasiť s výstavbou dvoch kamenných hradov na tomto území. Do konca 12. storočia sa Litovci ešte mnohokrát pokúsili napadnúť územia okolo Novgorodu a spolu s Jotvínmi uskutočnili ťaženie na Volynské kniežatstvo.
Vznik prvej medzinárodnej zmluvy v histórii Litvy sa datuje od roku 1201, kedy litovskí veľvyslanci v Rige podpísali s križiakmi mierovú zmluvu o vzájomnom neútočení.
V tomto období bola Litva krehkou konfederáciou ranofeudálnych kniežatstiev. Toto združenie malo charakter vojensko-politického zväzku Litovcov, Prusov a Zemgalov. V roku 1219 bola podpísaná zmluva medzi Haličsko-volynským kniežaťom a 21 litovskými kniežatami. Medzi posledými kniežatami sa spomínalo aj meno Mindaugasa, ktorý okolo roku 1236 zjednotil litovské zeme v jednotnú krajinu.