Určiť etnické zloženie pradávnych obyvateľov Lotyšska je nemožné. Podľa archeologických údajov, pochádzajúcich z 3. tisícročia pr. Kr., na území Lotyšska sa rozšírila jamová kultúra a hrebeňová keramika. Nádoby tohto druhu keramiky výzdobou pripomínali pečať hrebeňa. Ľudia tejto kultúry, pravdepodobne predkovia fínskych kmeňov, prišli z východu. Začiatkom 2. tisícročia sa v tejto oblasti objavila kultúra šnúrovej keramiky a prvé bojové sekery. Ornamentika nových hlinených nádob sa vyrábala pomocou vkladania šnúry do mäkkej hliny. Tieto dve kultúry mali za následok začiatok a rozvoj kultúry predkov baltských kmeňov, ktoré prišli na juh a juhozápad Lotyšska.
Dnešným územím Lotyšska začiatkom 1. storočia prechádzala hranica územia baltských a fínskych kmeňov. Túto hranicu tvorila rieka Daugava. Bližšie k Fínom sa usídlili Kuršovia, Zemgalovia, Selovia a Latgalovia. Jazyk týchto štyroch kmeňov bol ovplyvnený fínsko-ugrofínskym jazykom.
Feudáli stredovekého Lotyšska žili na hradoch a remeselníci v usadlostiach a na dedinách. Tieto usadlosti, ktorých počet presahoval vyše sto, boli spravidla postavené pri veľkých hradoch. Pomocou ich spevnenie palisádami sa z nich postupne stávali bunkre, chrániace obyvateľstvo počas vojen. V oblasti dolného toku rieky Daugavy sa nachádzali usadlosti s etnicky zmiešaným obyvateľstvom. V týchto miestach sa spoločne s poľnohospodárstvom rozvíjali aj remeslá a obchod, ktoré dali zelenú k ranej transformácii dediny na mesto. Usadlosti, ktoré sa označovali v historických dokumentoch titulom civitas, urbs a locus, miestni obyvatelia nazývali lotyšským názvom pilsete. Obyvatelia, žijúci na vidieku, väčšinou obývali zalesnené a blatisté územia krajiny v chutorách. Niekoľko usadlostí na tomto území utvorilo spoločenstvo pagast (po lotyšsky: pagasts), z ktorých sa následne zopár spojilo a vytvorilo hradnú oblasť. Na čele takejto hradnej oblasti stál hrad feudála s usadlosťou. Spomenuté hradné oblasti zase tvorili zeme alebo kraje štátu.