Digitalizácia v knihovníctve
From Wikipedia, the free encyclopedia
Digitalizácia v knihovníctve je transformácia obrazov a dokumentov do grafických počítačových súborov, ktoré sa dajú strojovo spracovávať a prenášať po sieti [1].Týmto spôsobom sa spracovávajú najmä historicky a archívne zaujímavé knihy, staršie periodiká a iné, ktorých časté fyzické používanie by mohlo prispieť k ich poškodeniu.
Spôsob, aký sa pri digitalizácii bude uplatňovať, je daný koncepciou digitalizácie, ktorú určuje predovšetkým jej účel. Z tohto hľadiska je dôležité uvedomiť si, či pri konverzii ide o ochranu či uchovanie dokumentu ako artefaktu, alebo primárne o zachovanie jeho intelektuálneho obsahu. Od toho, samozrejme, závisí voľba príslušných technologických postupov i celková organizácia a zabezpečenie procesu.
Konverzia analógových dokumentov do ich digitálnej podoby prináša niekoľko podstatných výhod:
- oddelenie využívania digitálneho dokumentu od jeho fyzického originálu, z čoho vyplýva jeho dlhšia životnosť;
- viacnásobné využívanie toho istého dokumentu v tom istom čase – používatelia si môžu ten istý dokument prezerať súčasne na rôznych termináloch, a to nielen v rámci jednej knižnice, ale prakticky z akéhokoľvek počítača pripojeného do internetovej siete;
- vyššia efektívnosť prístupu v zmysle možností vyhľadávania textových reťazcov, vytváranie kópií (ak to umožňujú pravidlá knižnice a autorsko-právne väzby), výber nosiča informácií – papier, disketa, CD a pod;
- rýchlosť a efektívnosť dodávania dokumentov sú dôležitým argumentom v prospech digitalizácie na strane služieb – digitálny dokument si môže používateľ stiahnuť priamo zo stránky knižnice, alebo mu ho knižnica môže zanechať v jeho "schránke"“ [2].