Domáce vzdelávanie
From Wikipedia, the free encyclopedia
Domáce vzdelávanie alebo domáca škola alebo novší preklad anglického homeschooling ako domoškoláctvo[1] alebo domškoláctvo[2] je vzdelávanie detí v domácich podmienkach, typicky rodičmi alebo tútormi, namiesto vzdelávania poskytovaného vo formálnom prostredí štátnych alebo neštátnych škôl. Pred zavedením povinnej školskej dochádzky prebiehala väčšina vzdelávania v rodinách alebo komunitách[3]; domáce vzdelávanie v dnešnom ponímaní je alternatíva k formálnemu školstvu v niektorých vyspelých krajinách.
Domáce vzdelávanie je v mnohých vyspelých krajinách sveta pre rodičov legálnou možnosťou poskytnúť deťom prostredie pre vzdelanie ako alternatívu k verejnému školstvu. Rodičia uvádzajú mnohé dôvody a motivačné faktory pre uprednostňovanie vzdelávania doma: napríklad lepšie študijné výsledky, zlé prostredie v školách, lepšie podmienky pre morálny a etický rozvoj ako aj výhrady voči osnovám a metodike vyučovania, či už v miestnej škole alebo celkovo voči školskému systému. Je tiež alternatívou pre rodiny žijúce v odľahlých vidieckych oblastiach alebo prebývajúce dočasne v zahraničí.[4]
Domáce vzdelávanie môže byť skvelou voľbou pre výchovu detí v širšom slova zmysle, nielen pre ich vzdelávanie. Domáce vzdelávanie podporuje silné puto medzi rodičmi a deťmi. Keď rodičia prevezmú aj úlohu vychovávateľov, majú príležitosť lepšie porozumieť svojim deťom a pestovať pozitívne vzájomné vzťahy. Rodičia sa môžu aktívnejšie podieľať na vzdelávacej ceste svojho dieťaťa. Domáce vzdelávanie môže byť lepšie prispôsobené, pričom rodiny si vytvoria učebné osnovy, ktoré zodpovedajú záujmom a štýlu učenia sa detí. Predmety možno vyučovať personalizovanejším spôsobom a učenie sa môže dokonca prebiehať mimo domova, na exkurziách alebo prostredníctvom online zdrojov.[5] Rodičia môžu priamo ovplyvňovať charakter a zručnosti svojich potomkov.[6]
Jednou z foriem domáceho vzdelávania je vyučovanie v domácnosti pod dohľadom korešpondenčných alebo zastrešujúcich škôl. V niektorých krajinách, ak má byť dieťa vzdelávané doma, sú zákonom vyžadované schválené osnovy.[4]
Opakom je vzdelávanie bez osnov a učebných plánov, takzvané "neškolovanie" (po anglicky "unschooling"), termín zavedený v roku 1977 americkým pedagógom Johnom Holtom v jeho časopise Growing Without Schooling (Vyrastať bez školy.) Zástancovia tohto typu často rozlišujú "školovanie" (v angličtine sa bežne používa termín "schooling") a vzdelanie alebo vzdelávanie (pre ktorý používajú termín "education").