Teória poznania
From Wikipedia, the free encyclopedia
Teória poznania alebo gnozeológia (z gr. γνώσεισ – gnóseis, "poznanie" + λόγος – lógos, "slovo") alebo epistemológia (z gr. επιστήμη – epistéme, "veda" + λόγος – lógos, "slovo") alebo noetika je filozofická disciplína (súčasť teoretickej filozofie), ktorá sa zaoberá nasledovnými problémami:
- Čo je to poznanie?
- O čo sa poznanie opiera a ako je získavané?
- Aké sú možnosti a medze poznania?
Teória poznania teda skúma poznanie z hľadiska jeho podmienok, možností a hraníc. Stáva sa kľúčovou disciplínou novovekej filozofie.
Termín gnozeológia používala už stredoveká scholastika vo význame scientia cognitionis in genere.[1] Podľa Jána Letza je súčasťou filozofie ľudského subjektu.[2]