Faerské ostrovy

	Faerské ostrovy
Vlajka	Znak
	Národné motto:; nie je
	Štátna hymna:; Tú alfagra land mítt
Miestny názov
• dlhý	–
• krátky	Føroyar
Hlavné mesto	Tórshavn; 60°00′ s.š. 06°47′ z.d.
Najväčšie mesto	Tórshavn
Úradné jazyky	Faerčina, Dánčina
Demonym	Faerčan, Faerčanka
Štátne zriadenie; Kráľovná; Vysoká komisárka; Predseda vladý	Konštitučná monarchia; Frederik X.; Lene Moyell Johansen; Aksel V. Johannesen
Vznik	14. január 1814
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 1399 km² (180.) ; ? km² (0,5 %)
Počet obyvateľov; • odhad (2015); • sčítanie (2011); • hustota (2015)	; 50 169 (206.) ; 48 351; 35,5/km² (?.)
HDP; • celkový; • na hlavu (PKS)	2008; 1,642 mld. $ (?.); 33 700 $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2008)	0,950 (?.) – veľmi vysoký
Mena	Faerská koruna (DKK)
Časové pásmo; • Letný čas	ZEČ (UTC+0); ZELČ (UTC+1)
Medzinárodný kód	FO
Internetová doména	.fo
Smerové telefónne číslo	+298

Faerské ostrovy (faerčina: Føroyar, pravdepodobne buď znamená „Ovčie ostrovy“ alebo "Vzdialené ostrovy") sú skupina malých ostrovov na severe Atlantického oceánu medzi Škótskom a Islandom. Sú autonómnym regiónom patriacim pod Dánske kráľovstvo. Od roku 1948 získali možnosť rozhodovať samostatne vo väčšine záležitostí okrem obrany a zahraničnej politiky. Krajina má aj vlastnú futbalovú reprezentáciu.

Rýchle fakty

Zavrieť

Okolo roku 700 boli ostrovy osídlené írskymi mníchmi, v 8. – 9. storočí ich získali nórski Vikingovia a potom boli roku 1035 pripojené k Nórsku. V jeho rámci - resp. v rámci dánsko-nórskej personálnej únie - sa stali roku 1380 súčasťou Dánska. Dánsku potom ostrovy zostali aj po odtrhnutí Nórska v roku 1814.

Dňa 12. apríla 1940 krátko po nemeckej invázii do Dánska 9. apríla 1940 obsadili Faerské ostrovy britské jednotky. V rokoch 1942 - 1943 britské oddiely Royal Engineers pod vedením Williama Lawa postavili jediné letisko na Faerských ostrovoch, letisko Vágar. Kontrola ostrovov sa po vojne vrátila Dánsku, ale dánska vláda bola oslabená. Nezávislosť Islandu slúžila ako precedens pre mnohých obyvateľov Faerských ostrovov.

Od roku 1948 disponujú pomerne rozsiahlou vnútornou autonómiou (vlastný zákonodárny zbor, vlajka atď.).

Súostrovie je tvorené 18 ostrovmi, 11 ostrovčekmi a 779 malými skalnatými ostrovčekmi o celkovej rozlohe 1 395,74 km². Je 113 km dlhé a 75 km široké a jeho tvar pripomína hrot šípu obrátený špičkou k juhu. Celková dĺžka pobrežia je 1 117 km.^[1] Ostrovy sú skalnaté a pobrežie tvoria prevažne útesy.

Najvyšší vrch, Slættaratindur, má výšku 882 m a priemerná nadmorská výška ostrovov je 300 m. Na Faerských ostrovoch je viac ako 300 vrchov.

Faerské ostrovy sa administratívne delia na 6 krajov.

Zoznam ostrovov

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam Faerských ostrovov

Viac informácií Ostrov, Rozloha (km²) ...

Ostrov	Rozloha (km²)	Počet obyvateľov (k 1.7. 2009)	Najvyšší bod (m)
Streymoy	374,17	22 477	789
Eysturoy	286,02	10 920	882
Vágar	176,38	3 053	722
Suðuroy	164,71	4 811	610
Sandoy	111,32	1 366	479
Borðoy	94,51	4 980	772
Viðoy	40,67	625	841
Kunoy	35,24	156	830
Kalsoy	30,62	116	788
Svínoy	27,29	38	586
Fugloy	11,02	41	621
Nólsoy	10,32	252	372
Skúvoy	9,87	47	392
Mykines	9,60	16	560
Hestur	5,90	29	421
Stóra Dímun	2,62	8	396
Koltur	2,31	5	477
Lítla Dímun	0,84	0	414

Zavrieť

Počasie na ostrovoch je prímorské a veľmi premenlivé. Zásadný ráz počasia najviac ovplyvňuje Golfský prúd. Prístavy v zime nikdy nezamŕzajú a zimy sú mierne. Priemerná teplota sa pohybuje od 3 °C v zime do 11 °C v lete. Na Faerských ostrovoch je v priemere 283 dažďových dní do roka. Priemerný ročný úhrn zrážok je 1 501 mm, snehové zrážky sú na ostrovoch malé. Priemerná rýchlosť vetra je 7 m/s.

Rok	Počet obyvateľov	Rok	Počet obyvateľov	Rok	Počet obyvateľov
1327	4 000	1880	11 220	1995	43 358
1350	2 000	1900	15 230	1996	43 784
1769	4 773	1911	18 800	1997	44 262
1801	5.255	1925	22.835	1998	44.817
1834	6 928	1950	31 781	1999	45 409
1840	7 314	1970	38 000	2000	46 196
1845	7 782	1975	40 441	2001	46 996
1850	8 137	1985	45 749	2002	47 704
1855	8 651	1989	47 787	2003	48 214

Z približne 48 000 obyvateľov ostrovov je 98 % Dánskeho kráľovstva, teda Faerčanov, Dánov alebo Grónčanov. Podľa rodiska sa môže odvodiť nasledujúci pôvod obyvateľov: Na Faerských ostrovoch narodených je 91,7 %, v Dánsku 5,8 %, a v Grónsku 0,3 %.

Na ostrovoch žilo v roku 2007 48 451 obyvateľov, z toho 19 282 v hlavnom meste Tórshavn. Štátny sviatok Ólavsøka sa oslavuje 29. júla. Najväčšia skupina cudzincov sú Islanďania s 0,4 %, nasledujú Nóri a Poliaci s 0,2 %. Celkom žijú na ostrovoch ľudia zo 77 rôznych krajín sveta. Faerské ostrovy sa nestretávajú s úbytkom obyvateľov. Úhrnná plodnosť je jedna z najvyšších v Európe (2,522), vďaka čomu je kladný prirodzený prírastok. Navyše Faerčanov pribúda aj migráciou.

Po náboženskej stránke až 81,6 % obyvateľov Faerských ostrov sa hlási k štátnej Faerskej (evanjelickej) cirkvi.

Faerské ostrovy sú samosprávnym územím Dánska. Majú vlastný parlament a vlajku. Faerský parlament má 33 poslancov. V posledných voľbách (19. január 2008) kandidovalo sedem politických zoskupení, z ktorých šesť sa dostalo do parlamentu (na zisk jedného poslaneckého mandátu bolo treba asi 1 000 hlasov). Najsilnejšou parlamentnou stranou je Republikánska strana, ktorá má 8 poslancov. Nasledujú ju Unionisti a Konzervatívci so siedmimi a Sociálni demokrati so šiestimi poslancami. Troch poslancov má Strana stredu a dvoch poslancov Autonómna strana.

Najdôležitejším odvetvím na ostrovoch je rybárstvo. To predstavuje celých 97 % exportu. Ročne faerskí rybári ulovia cez 600 000 ton rýb. V prepočte na obyvateľa to v roku 2003 činilo 12,7 ton rýb na osobu, čo stavia Faerské ostrovy na popredné miesta v relatívnej produkcii rýb na svete. Každý rok sa v zátoke pri meste Torshavn stretne množstvo mladých ľudí, ktorí práve dovŕšili dospelosť a zabíjaním delfínov majú dokázať svoju „zrelosť“.

Ďalšou významnou aktivitou je chov oviec, ktorých je na Faerských ostrovoch chovaných cca 80 000. Ďalším dôležitým zdrojom príjmu je turizmus. V súčasnosti sa vykonáva intenzívny prieskum v mori okolo ostrovov pre potenciálny výskyt ropy.^[1]