Fermión
From Wikipedia, the free encyclopedia
V časticovej fyzike sa za fermióny považujú všetky častice, ktoré sa správajú podľa Fermiho-Diracovho rozdelenia a platí pre ne Pauliho vylučovací princíp. Patria medzi ne všetky kvarky, leptóny a všetky častice zložené z nepárneho počtu leptónov/kvarkov a tiež aj všetky baryóny a množstvo atómov a jadier.
Medzi fermióny patria elementárne častice, ako napr. elektrón a aj zložené častice, ako napr. protón. Podľa teórie spinového rozdelenia častice s celočíselnou hodnotou spinu sú bozóny a častice so spinom v hodnote n.1/2 sú fermióny (kde n = 1, 3, 5,...).
Na rozdiel od bozónov sa v určitom konkrétnom kvantovom stave môže nachádzať len jeden fermión v danom čase. V prípade, že sa v rovnakom priestore nachádza viac ako jeden fermión, tak sa musia navzájom odlišovať aspoň jednou vlastnosťou ako napríklad spinom. Fermióny zvyčajne predstavujú častice tvoriace hmotu, zatiaľ čo bozóny sa považujú za častice sprostredkujúce prenos síl. Napriek tomu v súčasnom stave časticovej fyziky nie sú jasné rozdiely medzi týmito časticami.
Štandardný model rozoznáva dva typy elementárnych fermiónov: kvarky a leptóny. Celkovo model rozlišuje 24 rozličných fermiónov: 6 kvarkov a 6 leptónov so svojimi antičasticami.
Zložené fermióny, ako protóny a neutróny, sú základnými prvkami hmoty. Fermióny, v rámci slabej interakcie, sa v extrémnych podmienkach môžu správať ako bozóny a prejavovať sa takým spôsobom ako napríklad supravodivosť (Cooperové páry).