From Wikipedia, the free encyclopedia
Filip I. (* 1052, Champagne-et-Fontaine, Francúzske kráľovstvo – † 29. júl 1108, Melun) bol francúzsky kráľ z dynastie Kapetovcov.
Filip I. | |
Kráľ Francúska | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Kapetovci |
Panovanie | 1067 – 1108 |
Predchodca | Henrich I. |
Nástupca | Ľudovít VI. |
Biografické údaje | |
Narodenie | 1052 Champagne-et-Fontaine, Francúzske kráľovstvo |
Úmrtie | 29. júl 1108 Melun, Francúzske kráľovstvo |
Rodina | |
Manželka |
Berta Holandská Bertrade de Montfort |
Potomstvo | |
Otec | Henrich I. |
Matka | Anna Kyjevská |
Odkazy | |
Filip I. (multimediálne súbory na commons) | |
Narodil sa ako najstarší syn Henricha I. a jeho tretej manželky Anny Kyjevskej, dcéry kyjevského kniežaťa Jaroslava I. Múdreho. V kapetovskom rode nezvyčajné meno Filip, býva spájané s byzantským vplyvom na kyjevskom dvore, prípadne s úctou, ktorej sa apoštol Filip v Kyjeve tešil.[1] Ešte za života svojho otca bol v siedmich rokoch korunovaný za spolukráľa v Reims. Keď jeho otec 4. augusta 1060 zomrel, stal sa Filip bez problémov jeho nástupcom. Vzhľadom k veku mu bol za poručníka určený jeho strýko, flanderský gróf Balduin V.[2] Významnú úlohu hrala aj kráľovná matka, ktorá o svoj vplyv prišla skorým sobášom s grófom Rudolfom z Valois.[3]
V roku 1067, po dovŕšení pätnástich rokov, prevzal vládu. Nové spojenectvo spečatil kráľov sobáš s Bertou, nevlastnou dcérou Róberta I. Flanderského.[4] V ďalších rokoch sa Filipovi podarilo získať Vexin. Hlavným cieľom jeho politiky však bola snaha o rozdelenie Anglicka a Normandie. Podporoval preto vzburu Róberta II. Normandského proti jeho otcovi Viliamovi Dobyvateľovi. To sa splnilo v roku 1087, kedy Róbert po smrti Viliama Dobyvateľa získal Normandiu a druhý syn Viliam II. Anglicko.[5] Keď sa však Róbert rozhodol vydať na prvú križiacku výpravu založil Normandiu svojmu bratovi Viliamovi, aby získal peniaze na vyzbrojenie vojska. Anglicko a Normandia tak boli opäť zjednotené pod jedným vládcom.
V roku 1092 Filip zapudil svoju manželku Bertu. Dôvodom podľa súdobého kronikára Viliama z Malmesbury bolo vraj tiež to, že zapudená kráľovná bola príliš tlstá.[6] Jej nástupkyňou sa mala stať Bertrada z Montfortu, ktorá ale bola už vydatá za Fulka IV. z Anjou. Filip ju teda najprv uniesol a potom sa s ňou oženil.
„ | Svoju vlastnú ženu odvrhol a spojil sa manželstvom so ženou svojho vazala | “ |
– Bernold zo Saint-Blasien[7] |
Z tohto dôvodu bol na synode v Autune Filip exkomunikovaný.[8] O rok neskôr na koncile v Clermonte, ktorý vyhlásil prvú krížovú výpravu, potvrdil exkomunikáciu i pápež Urban II. O dva roky neskôr sa kráľ naoko cudzoložstva zriekol a získal pápežské odpustenie. Exkomunikovaný bol znovu v roku 1099 a v roku 1104 alebo 1105 zložil spoločne s Bertradou v Paríži ďalšiu planú prísahu, že sa od seba odlúčia.[9]
„ | Zatiaľ čo syn činil každým dňom pokroky, strácal Filip, jeho otec, sily. Lebo od doby, kedy žil s grófkou z Anjou v cudzoložnom spojení, nerobil nič, čo by bolo primerané jeho kráľovskej dôstojnosti. Plný žiadosti po žene, ktorú ulúpil, išlo mu už len o uspokojovanie svojich telesných túžob. Preto sa nestaral o vlastnú ríšu a nešetril ani zdravie svojho tela... | “ |
– Suger[10] |
Zomrel v roku 1108 a je pochovaný v kláštore Saint-Benoît-sur-Loire.
1. 1072 Berta Holandská (* okolo 1055 – † 1094), dcéra grófa Florensa I. Holandského a Gertrúdy Saskej:
2. 15. máj 1092 Bertrade de Montfort (*1070 – † 1117), dcéra grófa Simona I. de Montfort a kontesy Agnès d’Évreux:
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.