Geórgios Pachymeres
From Wikipedia, the free encyclopedia
Geórgios Pachymeres (iné prepisy: Geórgios Pachymerés[1]; Georgios Pachymeres, Georgios Pachymeris; gr. Γεώργιος Παχυμέρης; * 1242, Nikaia – † 1310) bol byzantský učenec, spisovateľ, historik, sudca a filozof. Býva označovaný ako najväčší polyhistor svojej doby.[2] V rodnej Nikáji sa mu dostalo vzdelania vo filozofickej škole založenej Jánom Vazatzom. Po roku 1261 (obnovenie Byzantskej ríše Nicejským cisárstvom) prišiel do Konštantínopola, kde študoval u Georgia Akropolitu. V Konštantínopole pôsobil aj ako klerik, diakon a ako cirkevný hodnostár (protekdikos), či cisársky sudca (dikaiofylak).[1] Počas svojho života napísal viacero diel, ktoré síce nevynikajú veľkou originalitou, ale dokazujú šírku a hĺbku jeho znalostí a poskytujú informácie o societe, myslení a dejinách v počiatkoch palaiologovskej doby. Jeho najvýznamnejším dielom bola kronika popisujúca súdobé dejiny.[2][3]
Georgios Pachymeres | |
spisovateľ, historik, filozof, polyhistor | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | 1242 |
Nikaia | |
Úmrtie | 1310 |
Konštantínopol | |
Národnosť | grécka |
Dielo | |
Žánre | kronika, filozofický spis |
Témy | dejiny Byzantskej ríše, filozofia a jej podkategórie |
Odkazy | |
Geórgios Pachymeres (multimediálne súbory na commons) | |