Genetický kód
From Wikipedia, the free encyclopedia
Genetický kód je sústava biologicky podmienených pravidiel, podľa ktorých sa k jednotlivým kodónom priraďujú určité proteinogénne aminokyseliny. Poradie nukleotidov v nukleových kyselinách tak riadi poradie aminokyselín v molekule bielkoviny. Nukledotidy v RNA existujú 4, adenín (A), guanín (G), cytozín (C) a uracil (U). V prípade DNA je namiesto uracilu – tymín (T). V genetickom kóde kódujú tri bázy, tvoriace kodón, 1 aminokyselinu. Existuje teda 64 kodónov (4x4x4 = 64).