Gregor Lusavorič
From Wikipedia, the free encyclopedia
Svätý Gregor Lusavorič (iné mená: Gregor Osvietiteľ[1], Grigor Partev[1], Gregor Osvietenec[2], Gregor Iluminátor[3]; lat. Gregorius Illuminator, starogr. Γρηγόριος Φωστήρ – Grégorios Fóster, armén. Գրիգոր Լուսավորիչ, * okolo 240[1]/257[4] – † 325[1]/332[4]/337[5]) bol jeden z prvých úspešných kresťanských misionárov Arménska a prvý patriarcha (katolikos) Arménskej apoštolskej cirkvi.
svätý Gregor Lusavorič | |
prvý katolikos a patrón Arménska | |
Mozaika svätého Gregora Lusavoriča, Chrám Theotokos Pammakaristos, Konštantínopol (dnešné Fethije Džami), 14. storočie | |
Biografické údaje | |
---|---|
Narodenie | okolo 240/257 Veľké Arménsko/Kapadócia |
Úmrtie | 325/332/337 (?) Veľké Arménsko, hornoarménska provincia Daranalia, jaskyňa Mania |
Uctievanie | |
Patronát | Arménsko |
Cirkev | Katolícka cirkev Arménska apoštolská cirkev Ortodoxná cirkev Anglikánska cirkev |
Sviatok | 30. september (Arméni a východné cirkvi) 1. október (katolíci) iné dátumy (Arméni) |
Odkazy | |
Gregor Lusavorič (multimediálne súbory na commons) | |
Pretože sa mu v Arménsku podarilo zakoreniť kresťanstvo (ktoré sa tam však podľa tradície šírilo už od čias apoštolov - apoštoli Tadeáš a Bartolomej)[5], býva označovaný aj ako apoštol Arménska,[6] či „krstiteľ Arménska“ a Arménska cirkev býva označovaná ako gregoriánska.[7] Podľa arménskej tradície pochádzal z partského (perzského) rodu (viď. prezývka Partev) spriazneného s arménskym kráľovskou rodinou.[1][8]
Arménske cirkvi si Gregora pripomínajú 30. septembra pri príležitosti výročia uloženia jeho ostatkov, zároveň však slávia aj ďalšie dni - 5. august (spomienka Gregorovho narodenia), 4. február (jeho utrpenie), 28. február (začiatok jeho väznenia), či 19. október (koniec jeho väznenia). Cirkvi východného obradu a sýrske cirkvi si jeho pamiatku pripomínajú 30. septembra,[1] v rímskom (katolíckom) kalendári bola Gregorova spomienka ustanovená pápežom Gregorom XVI. na 1. októbra.[5][9]
Za svätých sú považovaní aj jeho synovia - nástupcovia Vrtanes I. a Aristakes I. a vnuci Husik I. a Grigoris. Úrad katolika bol v Arménsku prvé storočia až do úradu jeho potomka Sahaka I. dedičný. Bývalo mu pripisovaných viacero sporných modlitieb a homílií, ich datácia je však neskoršia.[8][10]