Halucinácia
klam vnímania, pri ktorom pociťujeme realitu, aj keď chýba vonkajšia podnetová energia / From Wikipedia, the free encyclopedia
Halucinácia (iné názvy: vidina, mam, prelud; čiastočné synonymá: fantazma, videnie) je klam vnímania, pri ktorom pociťujeme realitu, aj keď chýba vonkajšia podnetová energia [1]. Tento vnem vzniká bez súčasného vonkajšieho podnetu a má pritom pre jedinca charakter skutočnosti.
Pri pravej halucinácii je vnem taký presvedčivý, že spochybňovanie reálnosti prežitku považuje osoba, ktorá halucináciu vníma, za manéver. Svoju vlastnú pochybnosť vyjadruje, len ak si vnemom nie je celkom istá. Pri pseudohalucinácii (nepravej halucinácii) dokáže rozlíšiť klamné vnemy od reality.
O halucináciách jestvuje mnoho teórií. Jedna predpokladá, že sú to iba aktivované predstavy. O tom, ako sa predstavy aktivujú a deformujú, ako získajú reálny charakter, existujú len hypotézy. Aj otázka reálnosti má svoje problémy, z čoho vidieť, že stvárnenie halucinácie nezávisí len od zmyslového orgánu, ale od mnohých osobnostných zvláštností jedinca[2].